Nevyberaných poznámok sme si užili v detstve, počas dospievania to asi nebolo lepšie. Ako sa ako dospelé vyrovnávame s tým, ak smerom k nám niekto vyšle posmešok, pohľad - kradmý či viditeľný? Prečo mávame tendenciu si myslieť, že je to vždy len a len o nás? A je? Vypočujte si ďalšiu epizódu Žien v porceláne a dajte nám vedieť, ako sa s pohľadmi a úškrnkami vyrovnávate vy. A či vás to ešte občas zabolí.