Sloboda slova a umeleckého prejavu nám dnes príde samozrejmá, no nebolo to tak vždy. V novej epizóde nášho podcastu sa prenesieme do dramatického obdobia druhej polovice 60. rokov a následnej éry normalizácie. Spoločne s našimi hosťami preskúmame, ako komunistický režim ovládal kultúrny priestor a čo sa stalo, keď sa umelci pokúsili zo zovretia cenzúry vyprostiť.

Podcastom sprevádza Michal Keim, vedúci oddelenia výskumu a vzdelávania Ústavu pamäti národa.

Hostia:

Vladimíra Büngerová

Historička, teoretička a kritička výtvarného umenia, kurátorkou zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie.

Josef Halla

Historik Ústavu pamäti národa.

Ak máte námet na hosťa/tku alebo tému z obdobia neslobody 1939 – 1989, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠. 

Akú úlohu zohrávali umelci v období Slovenského štátu a do akej miery sa ich tvorba stala nástrojom propagandy?

V novej epizóde podcastu Fragmenty sa pozrieme na komplikovaný vzťah medzi kultúrou a mocou počas druhej svetovej vojny. S našimi hosťami rozoberieme, ako režim využíval literatúru, školstvo či médiá na formovanie verejnej mienky a aké miesto v tomto systéme mali spisovatelia, básnici a ďalší umelci. 

Hostia:

Peter Getting – publicista a spisovateľ 

Juraj Hirčák – historik Ústavu pamäti národa 

Naším cieľom je otvoriť diskusiu o zodpovednosti umelca v neslobodných režimoch a ukázať, že hranica medzi prispôsobením sa a kolaboráciou býva často nejasná. 

Podcastom vás sprevádza Michal Keim, vedúci oddelenia výskumu a vzdelávania ÚPN. 

Ak máte námet na hosťa/tku alebo tému z obdobia neslobody 1939 – 1989, napíšte nám na [email protected]. 

Železná opona nebola len pomyselnou čiarou na mape Európy, ale reálnym systémom prísne strážených hraníc, ktorý rozdeľoval kontinent na slobodný a na komunistický svet.

V novej epizóde podcastu Fragmenty sa pozrieme na podobu tejto hranice v Československu – na jej technické zabezpečenie, fungovanie Pohraničnej stráže aj propagandu, ktorá z utečencov robila nepriateľov štátu.

S naším hosťom rozoberieme, kto boli ľudia pokúšajúci sa o útek, aké mali šance na úspech a akú cenu za pokus o slobodu často zaplatili. 

Hosť: Peter Mikle – riaditeľ Archívu Ústavu pamäti národa.

Naším cieľom je pripomenúť, že sloboda pohybu a otvorené hranice nie sú samozrejmosťou, ale výsledkom historického zápasu s totalitou. 

Podcastom vás sprevádza Michal Keim, vedúci oddelenia výskumu a vzdelávania ÚPN. 

Ak máte námet na hosťa/tku alebo tému z obdobia neslobody 1939 – 1989, napíšte nám na [email protected]. 

V novej epizóde podcastu Ústavu pamäti národa sa ponárame do fascinujúceho a nezlomného životného príbehu Antona Srholca – muža, ktorého identita siahala od saleziánskeho kňaza a spisovateľa až po robotníka a politického väzňa. Spoločne s historikom Patrikom Dubovským a Srholcovým blízkym priateľom, kňazom Júliusom Mariánom Prachárom, odkrývame vrstvy života osobnosti, ktorá sa stala symbolom svedomia slovenského národa.

V tejto epizóde sa dozviete:

• Barbarská noc a túžba po slobode: Ako ovplyvnil násilný zásah proti reholiam v roku 1950 (Akcia K) mladého Srholca a prečo ho pokus o útek cez hranice stál deväť rokov v jáchymovských uránových baniach?

• Kňazstvo pod dohľadom ŠtB: Diskutujeme o jeho tajných sľuboch, štúdiu v Taliansku a následnom pôsobení v oficiálnej i tajnej cirkvi. Prečo ho režim považoval za „nepriateľskú osobu“ pod krycím menom „SKALA“ a ako sa vyrovnával s neustálym sledovaním agentov s krycími menami ako „JANA“ či „VRBOVSKÝ“?

• Cirkev a kolaborácia: Otvárame citlivú tému pôsobenia ŠtB v cirkevných štruktúrach. Aká bola motivácia kňazov, ktorí spolupracovali s režimom, a ako Srholec čelil nátlaku na verbovanie?

• Hlas samizdatu a svedomie hraníc: Srholec nebol len pasívnym pozorovateľom. V poznámkach z jeho denníkov rezonujú tragické svedectvá o streľbe na hraniciach vo Vysokej pri Morave aj jeho angažovanosť v samizdatoch ako Radosť a Nádej či Bratislavské listy.

V prvej epizóde podcastu Fragmenty predstavujeme Ústav pamäti národa a jeho poslanie. Hosťom úvodnej epizódy je Jerguš Sivoš, predseda Správnej rady ÚPN, ktorý hovorí o vzniku inštitúcie, jej úlohách a o tom, ako ÚPN pracuje s historickými prameňmi.

Podcastom sprevádza Michal Keim, vedúci oddelenia výskumu a vzdelávania Ústavu pamäti národa.

Ústav pamäti národa prichádza s novým historickým podcastom s názvom Fragmenty. 

V našom podcaste sa budeme rozprávať s historikmi, historičkami, rôznymi odborníkmi, ale i pamätníkmi. Cieľom bude lepšie porozumieť minulosti – a tým aj našej prítomnosti.

Fragmenty nahrávame v našom novom štúdiu priamo na ÚPN. 

V každej epizóde sa ponoríme do konkrétnych príbehov a udalostí, ktoré formovali naše dejiny v 20. storočí. Kriticky a objektívne budeme pristupovať k obdobiu neslobody rokov 1939 – 1989 na Slovensku, resp. Československu. Zameriame sa na prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, na zločiny, porušovanie ľudských práv, obete i prenasledovateľov. Predstavíme vám ale i úlohy, zodpovednosti a činnosť Ústavu pamäti národa.

Audio pásmo o samizdatovej tvorbe Vladimíra Archleba, Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Antona Srholca, Marcela Strýka, Františka Mikloška, Jána Silana a IvanaKadlečíka.

Zostavila: Ľudmila Pastierová

Spolupracovali:Veronika Meszárošová, Kristián Baran, Jerguš Horváth, Martin Bednár a David Selecký.