Rádiožurnál o 22:00

Víťazstvo Osmanom pri Varne v roku 1444 a potom aj dobytie Konštantínopolu o deväť rokov neskôr jednoznačne potvrdilo ich nadvládu nad celým Balkánom. V priebehu prvých rokov svojej vlády sultán Sulejman zdvojnásobil moc nad európskym územím. V roku 1521 dobyl Belehrad, ktorý zostal pod osmanskou kontrolou až do roku 1806. Dnes teda budeme hovoriť o začiatkoch vlády Sulejmana Nádherného.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Počas vrcholného obdobia Osmanskej ríše sa jej moc a prosperita opierala o tri piliere - štátnu správu, dobre organizované vojsko a masovú kultúru - duchovnú i materiálnu. Budeme teda hovoriť o období vlády osmanského sultána Sulejmana Nádherného. Tento prezieravý štátnik nevyčerpával sily ríše iba na obsadzovanie nových území - záležalo mu aj na vnútornej prosperite vlastnej ríše. Sulejman bol napríklad presvedčeným mecenášom umenia, vedy a dnešnými slovami i charity.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Osmanská ríša počas vlády sultána Sulejmana Nádhreného, ktorého európski historici prezývali aj ako Osmanský Šalamún riadil mocnú a kultúrne vyspelú ríšu. Dnes budeme hovoriť aj o jeho najbližšom spolupracovníkovi albánskeho pôvodu veľkovezírovi Mehmedovi Pašovi Sokolovičovi a aj o následníkovi Sulejmana, o jeho synovi Selimovi druhom.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Témou dnešnej kapitolky z dejín osmanskej ríše bude obdobie prelomu 16. a 17. storočia, kedy sultáni sa viac venovali osobným záľubám ako vládnutiu. To prenechali vezírom a súčasne sa tak k reálnej moci čoraz viac dostáva vojenská kasta janičiarov.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Les Français dans le Soulevement national slovaque, récit de Didier Rogasik. Hommage a l'acteur et fondateur de la diplomatie slovaque Milan Knazko a l'occasion de son 80e anniversaire (reprise)

(R) Folková a alternatívna hudba, program Sone Horňákovej prezentuje hudobnú tvorbu slovenských pesničkárov 90. rokov : PETER LACHKÝ- V Krajine / SANYLAND- Trochu korenia // SUÍ VESAN- Suí // DLHÉ DIELY- Tu

Osmanská ríša sa vysporiadala s vojenskými porážkami, vytlačením z Uhorska a stratou rozsiahlych území veľmi produktívne. V 18.storočí už prestáva byť postrachom Európy, sultáni presadzujú nielen reformu hospodárstva ale predovšetkým armády, Vysoká Porta zriaďuje stále vyslanectvá v Paríži, Londýne, Viedni a v Berlíne. Dnes budeme teda hovoriť o tom, ako reagovali sultáni na stratu dominancie na juhovýchode kontinentálnej Európy.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

V ďalšom pokračovaní historického slovníka budeme hovoriť o tom, aké mala osmanská ríša postavenie vo vtedajšej Európe na prelome 18. a 19. storočia a ako sa vyrovnávala s postupnou stratou území na Balkáne.

Spolu s orientalistkou doktorkou Xéniou Celnárovou, vám príjemné počúvanie prvej kapitolky z dejín Turecka, želá Peter Turčík.

Témou tejto kapitolky z dejín Osmanskej ríše bude dianie v samotnom štáte v 19. storočí, ako osvietené elity vrátane sultánovej rodiny presadzovali zásadné reformy, ktoré mali ďalekosiahle dopady na organizáciu štátu a v istom zmysle pripravili neskoršiu sekularizáciu už moderného Turecka v 20. storočí.

Spolu s orientalistkou doktorkou Xéniou Celnárovou, vám príjemné počúvanie ďalšej kapitoly z dejín Osmanskej ríše želá Peter Turčík.

Už sme niekoľkokrát v našom historickom slovníku - venovanom dejinám Osmanskej ríše respektíve neskoršieho Turecka - spomenuli, že 19. storočie bolo obdobím veľkých reforiem v tomto štáte ale aj vojenského súperenia, predovšetkým s Ruskom. Napríklad zámienkou krymskej vojny bol spor Ruska a Osmanskej ríše o to, kto bude chrániť chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme a fakt, že Vysoká Porta odmietla ruskú požiadavku, že cár sa stane protektorom všetkých pravoslávnych veriacich v Osmanskej ríši. Spojencami Osmanov sa stali Anglicko a Francúzsko. Po takmer ročnom obliehaní padol Sevastopoľ a dôsledkom toho bola strata vplyvu Ruska v oblasti Čierneho mora a posilnenie postavenia Osmanského štátu. Lenže na Balkáne pokračovali emancipačné snahy a Rusko sa v priebehu dvoch desaťročí opäť stalo vážnym vojenským hráčom na Balkáne. Spolu s hosťom v štúdiu však budeme hovoriť aj o tom, čo to bol panosmanizmus, panislamizmus, pansunitizmus či panturkizmus a teda aj o začiatkoch politickej kariéry neskoršieho prvého prezidenta Tureckej republiky Mustafu Kemala Ataturka. Hosť: dr. Xénia Celnárová, Ústav orientalistiky SAV.