Umenie mesta_FM

Rozhlasová adaptácia divadelnej trúchlohry Augusta Strindberga v preklade Ladislava Obucha pichľavo ironizuje súdobú spoločnosť, jej mravy, konvencie, záujmy. Otvára pred poslucháčom zákulisie manželského spolunažívania v jeho hlbokej analýze, pričom poukazuje na to, ako manželstvo uvoľňuje v ľuďoch základné inštinkty, aké ľahké sa je dostať od lásky k nenávisti, ako možno duševne rozložiť slabšieho partnera … Preklad: Ladislav Obuch. Dramaturgia: Hana Rodová. Réžia: Hana Rodová. Majster zvuku: Peter Krajčovič. Hudobný dramaturg: Alexander Berta. Produkcia: Renáta Miškovičová. Účinkujúci: Miroslav Kolbašský, Soňa Harčar Petrillová, Igor Kasala, Judita Vicianová, Róbert Šudík, Michaela Domovcová a Peter Cibula

Daniel Pastirčák, Beata Panáková: Modro alebo Rozprávka o lietajúcej Alžbetke / Poeticky prerozprávaný príbeh života Alžbetky, ktorá túžila lietať, no neposlušnosťou prišla o svoje krídla. Nakoniec ich získa späť, no úplne inak než čakala.

Dramatizácia z próz Stanislava Rakúsa Básnici, Alkoholická poviedka a Telegram z knihy Telegram, ktorá v roku 2010 získala hlavnú cenu Litera pre najlepšie prozaické dielo. Dej je situovaný do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a Rakús v jednotlivých prózach popisuje banálne situácie zo života obyčajných ľudí. V centre jeho textov sú postavy učiteľa a spisovateľa optikou ktorých nahliada okolitý svet. Jeho hrdinovia sú neveľmi úspešní, neambiciózni a tak trochu vláčení životom. Svoje životné frustrácie ventilujú alkoholom a písaním textov, v ktorých seba i ľudí vo svojom okolí nahliadajú s pochopením ale i značnou dávkou irónie. Vďaka čechovovskej schopnosti empaticky popísať drobných ľudí v triviálnych momentoch, zachytávajúcich ich typické povahové črty a správanie, sa s Rakúsovými hrdinami čitateľ ľahko stotožní, dokáže si evokovať dobu, v ktorej sa pohybujú a vcítiť sa do ich problémov. Dramatizácia: Inge Hrubaničová. Účinkujú: Richard Stanke, Ondrej Kovaľ, Rebeka Poláková, Peter Trník, Kveta Stražanová, Boris Farkaš, Dušan Kaprálik, Jana Hubinská, Michal Ďuriš, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Ľubomír Paulovič, Štefan Kožka

Rozhlasová hra Petra Pavlaca je osnovaná ako fiktívne rozhovory dvoch zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Autor v nich konfrontuje vybrané archívne materiály a stavia do dialógu témy, o ktorých Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Garrigue Masaryk spolu nediskutovali, no ktoré možno nájsť formulované v ich pozostalostiach. Téma spoločného štátu je tu nazeraná z novej perspektívy. Pod týmto uhlom pohľadu vidno nielen iné názory na niektoré zásadné otázky, v dialógoch sa rozkrýva aj ich filozofické a biografické pozadie. Okrem nového pohľadu na archívne materiály ponúka hra i formálne inovatívnu hru s historickým námetom vo výbornom hereckom naštudovaní. Účinkujú: Jiří Vyorálek, Michal Režnýa Matej Landl Hudba: Matúš Wiedermann Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Ľubica Olšovská Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Klavírna hudba súčasných skladateľov: Egon Krák, Ivan Buffa, Martin Burlas, Marek Piaček, Jozef Kolkovič.

Pôvodná rozhlasová hra Jána Mikuša: Amore prináša mozaiku troch príbehov, ktoré sa pretnú v jeden osudový okamih. Otvára zásadné témy ako tolerancia, fašizmus, či popieranie holokaustu. Pôvodná rozhlasová hra Amore je však autorov fikciou, osoby a miesta sú vymyslené. „Niet zákonov, je iba láska. Odložme preto skutky tmy a odblečme sa v zbroji svetla. Vo svetle života niet zákonov, niet prikázaní, je len jedno jediné, láska.“ Účinkujú: Juraj Smutný, Ivana Kivaderová , Viliam Hriadeľ, Daniel Výrostek, Alena Sušilová, Jakub Kováč, Milan Jareš a Marianna Kovačechová. Dramaturgia: Mária Danadová, réžia: Ján Mikuš.

Rozhlasovú hru Ešte som tu a zostanem napísal Laco Kerata na základe vlastnej rovnomennej prozaickej knihy. Približuje tému, s ktorou sa v domácej rozhlasovej tvorbe takmer nestretávame. Starnutie muža je v ňom sprevádzané samotou a nepochopením zo strany okolia a rovnakou dávkou vlastnej neochoty rozumieť meniacemu sa okoliu. Vzďaľovanie sa skutočnosti tu má podobu utiahnutia sa do vlastných spomienok na zosnulú manželku, deti, minulosť a predstáv, ktoré sa so spomienkami miešajú. Akoby sa spomienok a predstáv nazbieralo za život toľko, že je potrebné v nich upratať a to si vyžaduje celého človeka. Pre túto fázu starcovho života má z jeho detí najväčšie pochopenie osamelý syn Samo v strednom veku, ktorý sa ku starcovi nasťahuje, aby sa vo svojej bývalej detskej izbe mohol živiť prekladaním a písať poéziu a popri tom starať o otca. Keratova hra aj vďaka citlivej réžii a výborným hereckým výkonom Vladimíra Jedľovského v úlohe Otca ako aj ostatných hercov ponúka hlboký ponor do života v jeho záverečnej fáze. Účinkujú: Vladimír Jedľovský, Zuzana Tlučková, Jakub Rybárik, Lucia Hurajová, Danica Jurčová, Andrea Kvašňovská, Ľudmila Mandžárová, Dušan Kaprálik, Ladislav Konrád, Zuzana Jurigová Kapráliková, Ondrej Kaprálik, Laco Kerata. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Majster zvuku: Peter Pištek Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Rozhlasová hra vychádza y predlohy držiteľa nobelovej ceny za literatúru I.B.Singera. Účinkujúci: Peter SKLÁR - Rozprávač /I.B.Singer/; Martin KAPRÁLIK - Mojše, Tam; Lucia HURAJOVÁ - Kreindl, Nesika; Peter MIKULÍK - Starec, Kráľ; Ladislav KERATA - Mazel; Juraj PREDMERSKÝ - Šlimazel; Andrej HRYC - Kamcan; Jaroslav ROZSÍVAL - Hlas; Tereza HEFTYOVÁ - Dieťa; Adela HEFTYOVÁ - Dieťa; Alex KONÍČEK - Dieťa; Erik KONÍČEK - Dieťa. Dramaturgia: Beáta Panáková; Zvuk: Stanislav Kaclík; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Napísal a režíroval: Jaro Rozsíval.

Menej známu a v rozhlase doteraz nerealizovanú jednoaktovku V službe napísal Jozef Gregor Tajovský v roku 1911. Hra je zasadená do dobového kontextu v predvečer prvej svetovej vojny, kedy sa aj na Slovensku dostávajú do všeobecného spoločenského diskurzu témy ako socialistické hnutie, rovnoprávnosť žien či všeobecné volebné právo. Je to sociálna dráma, v ktorej ústredný konflikt tvorí spor medzi bohatým gazdom a jeho sluhom o spravodlivý plat a uznanie. V epicentre tohto konfliktu sa ocitne, pre Tajovského tak typická, silná a mravná ženská hrdinka – Zuzka. Autorka rozhlasovej úpravy drámy, Martina Vannayová, dobový kontext ponechala iba v náznakoch, pričom sa sústredí na intímnu drámu vyhoreného bezdetného mladého manželstva gazdu Štefana a Zuzky. Mužsko-ženský konflikt neporozumenia vo vnímaní vzťahov a okolitého sveta, v ktorých sú ženy zväčša tie emotívnejšie a muži tí pragmatickejší je univerzálny a nadčasový. Zuzka trpí pre odcudzenie so Štefanom, pre nedostatok vzájomného porozumenia a blízkosti, Štefan je sklamaný, keď sa Zuzka nespráva podľa jeho logiky a všeobecne – platných pravidiel a predstáv. Hra nám ukazuje jednu z epizód ich každodennosti, v ktorých sa trajektórie vzájomných očakávaní, emócií a činov nedokážu stretnúť.

Meno prozaika Samuela Bodického zrejme nie je poslucháčom príliš známe. Pôsobil v druhej polovici 19.storočia a bol evanjelickým kňazom, spisovateľom a teda typickým predstaviteľom vzdelanej intelektuálnej vrstvy. Ako spisovateľ je známy najmä svojou snahou vymaniť literatúru spod sentimentálnych a romantizujúcich klišé a teda jeho prózy sú evidentne snahou o cestu k oveľa realistickejšiemu vnímaniu situácií, charakterov a najmä samotnej doby, v ktorej žil. V próze Nihilisti, ktorá sa stala predlohou rozhlasovej dramatizácie Vladimíra Hanuliaka si vybral prostredie vyššej vrstvy a v zdanlivo romantickom príbehu lásky ukazuje totálny rozklad konkrétnej spoločenskej skupiny a jej rezignáciu na obsah skutočnej hodnoty. Práve v tejto próze ukazuje svoju schopnosť na malej ploche vystihnúť podstatu charakteru a postaviť do kontrastu klišé a realitu. Sledujeme tak príbeh mladého muža zo zámožnej rodiny, ktorý si myslí, že má svoj život v rukách (v osobnej i profesnej rovine), neuvedomuje si však, že je stále viac a viac manipulovaný spoločnosťou okolo seba, zavádzaný a klamaný. Nie je však obeťou v pravom slova zmysle, nakoľko sa sám, dobrovoľne stáva súčasťou „systému“, ktorý ho zničí. Práve v tomto zvláštnom pocite bezvýchodiskovosti je zrazu novela z roku 1880 až nečakane súčasnou, hoci oblečená v kostýme z druhej polovice 19.storočia.