Keď sa povie ostrov biodiverzity, väčšina z nás si predstaví výnimočné miesto plné života. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Luciou Čahojovou z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV o závrtoch, teda geomorfologických útvaroch, ktoré fungujú ako ostrovy chladu, vlhkosti a výnimočnej biodiverzity.

Dozviete sa, prečo sa práve na dne závrtov drží studený vzduch, prečo v nich rastú iné druhy než na okolitej planine a ako môžu pomáhať chrániť chladnomilné druhy v čase klimatickej zmeny. Hostka približuje aj rozdiely medzi Slovenským krasom a slovinským Krasom, kde prebieha jej výskum.

Rozhovor sa venuje aj tomu, ako vedci skúmajú závrty pomocou terestriálneho lidaru, botanických zápisov, dataloggerov a výskumu mäkkýšov. Lucia Čahojová vysvetľuje aj to, prečo niektoré závrty po požiari ostali nedotknuté a akú úlohu môžu zohrávať pri ochrane biodiverzity aj pri ukladaní uhlíka v krajine.

Vypočujte si epizódu o výnimočných miestach, ktoré ukrývajú bohatý život a môžu byť dôležité aj pre budúcnosť našej krajiny.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že vodík môže byť síce sľubným palivom budúcnosti, no zároveň predstavuje veľký problém pre materiály, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Michaelou Štamborskou z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV o vysokoentropických zliatinách a ich možnom využití pri skladovaní a transporte vodíka.

Dozviete sa, prečo je vodík pre materiály zradný a ako môže spôsobiť ich skrehnutie a praskanie. Reč bude aj o takzvaných vodíkových pasciach, ktoré by mohli vodík zachytiť skôr, než poškodí štruktúru materiálu. Dr. Štamborská približuje aj metódu akustickej emisie, vďaka ktorej vedci doslova „počujú“, čo sa v materiáli deje počas zaťažovania.

V podcaste sa rozprávame aj o tom, ako sa prepája mechanika s materiálovým výskumom a prečo nestačí poznať len rovnice, ale treba rozumieť aj správaniu samotného materiálu. Hostka približuje svoju cestu od detstva s autíčkami a skrutkovačom až po výskum materiálov budúcnosti.

Vypočujte si epizódu o materiáloch, ktoré môžu raz rozhodovať o tom, ako bezpečne budeme využívať vodík v energetike, doprave aj priemysle.

Rozhovor s Michaelou Štamborskou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Divadlo patrí k najstarším umeleckým druhom, no stále dokáže veľmi presne reagovať na to, čo sa deje v spoločnosti. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s teatrológom Karolom Mišovicom z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV. Rozhovor sa venuje dejinám slovenského divadla, divadelnej kritike aj tomu, prečo bývajú najťažšie časy často obdobím najsilnejšieho umenia.

Dozviete sa, ako vznikalo slovenské divadlo v 19. storočí, aké boli začiatky Slovenského národného divadla a prečo sa profesionálne divadlo na Slovensku formovalo neskôr než v okolitých krajinách. Karol Mišovic približuje aj osobnosti, ktoré formovali slovenskú divadelnú kultúru, a vysvetľuje, ako sa z provinčných podmienok postupne rodila moderná divadelná scéna.

Rozhovor sa venuje aj súčasnosti. Podľa teatrológa je divadlo stále zrkadlom spoločnosti a najlepšie inscenácie často vznikajú v obdobiach politického a spoločenského napätia. Hovorí aj o úlohe divadelnej kritiky, o tom, prečo kritik nemusí byť nepriateľom umelca a ako má vyzerať kultivovaná spätná väzba.

Epizóda má aj osobnejšiu rovinu. Poslucháči spoznajú Karola Mišovica aj ako vášnivého zooturistu, ktorý navštevuje zoologické záhrady doma i v zahraničí a vníma ich ako dôležité environmentálne a vzdelávacie centrá.

Vypočujte si epizódu o tom, ako divadlo odráža dobu, v ktorej vzniká, a prečo je pre spoločnosť dôležité aj dnes. Jubilejný stý Vedecký podcast SAV vychádza na Svetový deň divadla.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Predstavte si, že prídete na pumpu a povedia vám, že toaleta je pokazená. Za okamih však do nej bez problémov pustia niekoho iného. Alebo ste v podniku, kde všetkým nalievajú do skla, len vy dostanete plastový pohár. Alebo hľadáte byt, no po vyslovení svojho priezviska už zrazu nie je voľný. Prípadne vás v každom obchode prenasleduje predavačka, ktorá kontroluje či ste náhodou niečo neukradli...

Toto nie sú výnimočné incidenty, to je každodenná realita tisícov Rómov a Rómok na Slovensku, ktorú nám v podcastovom rozhovore priblížili sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Témou rozhovoru bol protirómsky rasizmus, ktorý je u nás tak bežný, že ho často už ani nevnímame.

Vypočujte si prečo predsudky voči Rómom prežívajú celé generácie, ako funguje mikroagresia a prečo bolí viac, než si myslíme, prečo integrácia Rómov a Rómok stagnuje a ako vznikajú stereotypy.

Podcast vychádza z najnovšej brožúry Rómovia medzi nami z edície Otvorená akadémia, ktorá prináša vedecké poznatky o rómskej menšine a jej každodennom živote.

Epizódu nájdete aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie magnetická rezonancia, väčšina ľudí si predstaví hlučný tunel v nemocnici. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s doktorkou Radkou Klepochovou z Ústavu merania SAV o tom, ako magnetická rezonancia funguje a prečo sa jej netreba báť.

Vysvetľuje, že magnetická rezonancia nevyužíva ionizačné žiarenie a patrí medzi bezpečné diagnostické metódy. Približuje princíp fungovania, od správania vodíkových jadier v magnetickom poli, až po vznik výsledného obrazu.

Rozhovor sa zameriava aj na magneticko-rezonančnú spektroskopiu, ktorá umožňuje merať koncentrácie látok priamo v tkanivách. Vedkyňa opisuje, ako dokáže sledovať metabolizmus svalov, zmeny obsahu tuku v pečeni či reakciu organizmu na fyzickú záťaž.

V podcaste sa venujeme aj častým mýtom o magnetickej rezonancii, bezpečnostným opatreniam a zaujímavým príhodám z praxe. Radka Klepochová približuje aj svoju cestu od environmentálnej chémie k výskumu v oblasti biomedicínskeho zobrazovania.

Vypočujte si epizódu o metóde, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do tela bez skalpela a žiarenia.

Rozhovor s Radkou Klepochovou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná.

Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok.

Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia.

Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu?

Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii. 

Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov?

V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme".

V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka.

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)

Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom  na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu.

Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie.

Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu.

Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách.

Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní.

Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.