Rádiožurnál o 12:00

Päť vybraných poviedok z debutovej prozaickej zbierky básnika, prekladateľa, prozaika a publicistu Michala Talla.

autor: Michal Tallo

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Rudolf Fritzmann

réžia: Veronika Repčík

číta: Alena Pajtinková

Päť vybraných poviedok z debutovej prozaickej zbierky básnika, prekladateľa, prozaika a publicistu Michala Talla.

autor: Michal Tallo

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Rudolf Fritzmann

réžia: Veronika Repčík

číta: Alena Pajtinková

Päť vybraných poviedok z debutovej prozaickej zbierky básnika, prekladateľa, prozaika a publicistu Michala Talla.

autor: Michal Tallo

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Rudolf Fritzmann

réžia: Veronika Repčík

číta: Alena Pajtinková

Päť vybraných poviedok z debutovej prozaickej zbierky básnika, prekladateľa, prozaika a publicistu Michala Talla.

autor: Michal Tallo

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Rudolf Fritzmann

réžia: Veronika Repčík

číta: Alena Pajtinková

Päť vybraných poviedok z debutovej prozaickej zbierky básnika, prekladateľa, prozaika a publicistu Michala Talla.

autor: Michal Tallo

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Rudolf Fritzmann

réžia: Veronika Repčík

číta: Alena Pajtinková

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská