Rádiožurnál o 12:00

Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Číta Judita Hansman. Redakčne pripravila: Zuzana Belková.

Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Číta Judita Hansman. Redakčne pripravila: Zuzana Belková.

Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Číta Judita Hansman. Redakčne pripravila: Zuzana Belková.

Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Číta Judita Hansman. Redakčne pripravila: Zuzana Belková.

Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Číta Judita Hansman. Redakčne pripravila: Zuzana Belková.

Dielo Henryka Sienkiewicza, poľského autora svetového formátu, je čitateľskej verejnosti dobre známe. Americké rozprávky patria k autorovej ranej tvorbe, napísal ich bezprostredne po svojom pobyte v Amerike. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. Americké rozprávky sú príbehmi týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár. Redakčne pripravila Tereza Simanová.

Dielo Henryka Sienkiewicza, poľského autora svetového formátu, je čitateľskej verejnosti dobre známe. Americké rozprávky patria k autorovej ranej tvorbe, napísal ich bezprostredne po svojom pobyte v Amerike. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. Americké rozprávky sú príbehmi týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár. Redakčne pripravila Tereza Simanová.

Dielo Henryka Sienkiewicza, poľského autora svetového formátu, je čitateľskej verejnosti dobre známe. Americké rozprávky patria k autorovej ranej tvorbe, napísal ich bezprostredne po svojom pobyte v Amerike. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. Americké rozprávky sú príbehmi týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár. Redakčne pripravila Tereza Simanová.