Rádiožurnál o 12:00

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Počúvali sme rozprávanie Vojtecha Zamarovského o treťom dive antiky - o Artemidinom chráme v Efeze. Medzi sedem divov sveta tento architektonický skvost zaradil staroveký učenec Filón. Ani tento div staroveku nemôžeme navštíviť, pretože zmizol. Hoci - nie úplne bez stopy. Aké stopy po ňom predsa nachádzajú archeológovia a ako im pri tom pomáhajú moderné technológie? O tom sme hovorili s historikom staroveku doc.Pavlom Valachovičom z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborným konzultantom a autorom obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

Medzi sedem divov sveta túto sochu najvyššieho olympského boha zaradil staroveký učenec Filón. V tejto časti cyklu sme sa rozprávali o nesmrteľnom diele, ktoré zmizlo, ale aj o tom, aké stopy po ňom archeológovia nachádzajú dodnes a ako nové technológie pomáhajú pri objasňovaní záhad tohto divu sveta. Hosťom bol historik staroveku doc.Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského.