Počúvali sme rozprávanie Vojtecha Zamarovského o treťom dive antiky - o Artemidinom chráme v Efeze. Medzi sedem divov sveta tento architektonický skvost zaradil staroveký učenec Filón. Ani tento div staroveku nemôžeme navštíviť, pretože zmizol. Hoci - nie úplne bez stopy. Aké stopy po ňom predsa nachádzajú archeológovia a ako im pri tom pomáhajú moderné technológie? O tom sme hovorili s historikom staroveku doc.Pavlom Valachovičom z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborným konzultantom a autorom obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.

Medzi sedem divov sveta túto sochu najvyššieho olympského boha zaradil staroveký učenec Filón. V tejto časti cyklu sme sa rozprávali o nesmrteľnom diele, ktoré zmizlo, ale aj o tom, aké stopy po ňom archeológovia nachádzajú dodnes a ako nové technológie pomáhajú pri objasňovaní záhad tohto divu sveta. Hosťom bol historik staroveku doc.Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského.

Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum.

Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum.

Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum.