Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum.