V prírode sme doma

Rozhlasová adaptácia jednej zo štvorice veľkých drám A. P. Čechova . Súboj mladého Konstantina Trepľova o možnosť presadiť svoju víziu nových foriem v divadle a snaha mladej Niny Záriečnej, vstúpiť do veľkého sveta divadla narážajú na nevôľu bezprostredného okolia a neskôr i na nepriazeň osudu. Proti nim stoja v hre predovšetkým slávna herečka a Konstantinova matka Irina Nikolajevna Arkadinová a jej priateľ, slávny spisovateľ Boris Alexejevič Trigorin. Plejáda Čechovových komických postáv v skvelých podaniach: Emílie Váššáryovej, Richarda Stankeho, Mariána Labudu, Borisa Farkaša, Rebeky Polákovej, Matúša Kvietika a ďalších.

Celkom nová adaptácia útlej, ale svetoznámej novely Romaina Rollanda – Peter a Lucia, snaží sa v súčasnom pohľade na jej zmysel, tému a opodstatnenie priniesť model, ktorý silný étos predlohy stavia na zem. Ústredným rozprávačom, ktorý síce narába slovami autora, ale nenechá sa nimi zviesť k falošnému moralizovaniu, sa stáva akýsi vojnový spravodajca, reflektujúci udalosti prebiehajúcej vojny. On je tým, čo preniká do myslenia dospievajúcej skupiny chlapcov čakajúcich na povolanie na front /medzi nimi aj Peter/, on je tým, čo s bezostyšnou drzosťou komentuje, sleduje a zaznamenáva aj vznikajúci krehký a na „finálne nenaplnenie“ odsúdený silný a čistý vzťah Petra a Lucie. Práve prostredníctvom jeho „dokumentaristických“ očí tak môžeme do dôsledkov zažiť kontrast dvoch pólov, extrémov, aké prináša práve vojna – Láska s Smrť. Hoci Romain Rolland svoju novelu napísal v roku 1918, teda na konci I. svetovej vojny, ambíciou našej adaptácie je hľadať obraz mimo konkrétnu históriu, pretože situácie, ktoré autor opisuje, presahujú konkrétnosť jediného dejinného okamihu. Samé osebe sú metaforou, ktorú však nová adaptácia podporuje, podčiarkuje a veľmi otvorene s ňou narába. So všetkou úctou k predlohe tak ide o hľadanie pohľadu na reálnu lásku, aká mohla vzniknúť a nebolo dovolené jej byť naplnenou. Lásku stojacej oproti všadeprítomnej Smrti. Tá je totiž v časoch akejkoľvek vojny oveľa bližšie, než sme si ochotní pripustiť. Dramatizácia: Miro Dacho Preklad: Marián Pochylý Dramaturgia: Peter Pavlac. Účinkujú: Miroslav Noga, Michal Jánoš, Kristína Turjanová, Marek Fašiang, Ondrej Kaprálik, Pavol Šimun, Kamil Kollárik, Rastislav Sokol. . Zvuk: Peter Daniška. Hudobné improvizácie: S.Mikláš, R.Blahunka, M.Kušš, G.Regeš a M. Háasz Hudobná dramaturgia: Matej Haasz. Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: Táňa Tadlánková Premiéra: 26.5.2015

Uršula Kovalyk. Pôvodná rozhlasová hra. Hudobná dramaturgi Katarína Bielčíková. Zvuk Ľubica Olšovská. Dramaturgia Ján Šimko. Produkcia Silvia Lukáčová. Réžia Róbert Horňák.Osoby a obsadenie: Tetula (Zuzana Kronerová), Luki (Daniel Fišer), Ignác (Matúš Krátky), Pliaga (Gregor Hološka), Ing. Závada (Martin Horňák) a ženský hlas (Dáša Rúfusová). Pripravil Slovenský rozhlas pre RTVS v roku 2015 (51 min.). Premiéra 25. 8. 2015 (Rádio Devín, 19:00-20:00). Pozn.: Pečať kvality v súťaži Týždeň rozhlasovej hry 2017 (25. 9. – 1. 10. 2017).

Aké to je, keď máte konečne voľný večer, ale neodbytný sused vás vyzve na účasť na domovek schôdzi? Tak presne o tom je veršovaná eskapistická eskapáda slovenského dramatika Antona Medowitsa. Dramaturgia Ján Šimko. Zvuk Peter Pištek. Hudebná dramaturgia Katarína Bielčíková. Produkcia Silvia Lukáčová. Réžia Laco Kerata. Účinkujú Pavol Plevčík, Rastislav Sokol, Laco Konrád, Jozef Benedik, Igor Krempaský, Ján Mistrík a Ľubica Očková.

V živote každého človeka príde moment, keď sa rozhodne vyrovnať sa so svojou minulosťou, strachom, či démonmi. V takejto situácii je i novinárka, ktorá pri písaní a skladaní dvoch životných príbehov zaujímavých umelcov napohľad z druhej strany sveta, času i ideových východísk skladá úlomky vlastného rozbitého života. Napriek všetkému práve táto vzdialenosť paradoxne potvrdzuje, že ľudské osudy sú si v mnohom podobné, len sa odohrávajú v inom časopriestore. Na základe poznania života kontroverznej japonskej umelkyne Kusamy a kórejského básnika Soldžama sa odkrývajú i temné zákutia života ambicióznej novinárky. Jana Bodnárová získala za text Snežný vrchol tretie miesto v autorskej súťaži Dráma 2013. hľad nielen na hodnoty spoločnosti, ale aj morálky jednotlivca. Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Hana Rodová Zvuk: Peter Krajčovič Hudobný výber: Alexander Berta Účinkujú: STRAŽANOVÁ Kveta / LATTA Igor / KECEROVÁ Henrieta

Peter Janků: Labutia pieseň veľkého Slovana

Peter Karpinský napísal príbeh, ktorý je vymyslený – ale aj veľmi skutočný. Adela nie je nijaká krehká princeznička. V mnohých ohľadoch sa vie postarať o seba aj mladšieho brata Miška. Výborne hrá futbal, nedá sa zastrašiť, ani obalamutiť, má zmysel pre humor a vie sa aj pobiť. No v živote sa vyskytnú situácie, ktoré zaskočia aj dospelých, nieto ešte deti. Adela nemá na výber. Našťastie, má pevný charakter a dobrý nos na ľudí, ktorí jej pomôžu prekonať ťažkú situáciu. V rozhlasovej hre Adela účinkujú: Nina Mačajová, Dáša Rúfusová, František Kovár, Viktor Vrbiar, Lukáš Herc, Eva Sajanová a Damián Peška. Hudobná dramaturgia Katarína Bielčiková, majster zvuku Ľubica Olšovská. Dramaturgicky pripravila Beata Panáková. Režijne naštudovala Milena Lukáčová.

Adaptácia rovnomennej divadelnej hry Vlada Bálinta Blázon a kráľ hovorí o tom, ako ľahko je možné manipulovať s človekom, i o tom, aké vratké hranice sú medzi tými, ktorí sa snažia ovládať iných a tými, čo sú považovaní za outsiderov. Autor sa zamýšľa i nad morálkou dneška a nad často pokrivenými hodnotami jednotlivcov, ktoré deformujú vnímanie reality. Napriek filozofickému podtónu chce byť hra Blázon a kráľ tragikomédiou, ktorá cez slzy nastavuje poslucháčovi zrkadlo a kladie mu jednoduché otázky o zmysle bytia. Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Vladimír Bálint Zvuk: Peter Vaško a Peter Krajčovič Hudobný výber: Vladimír Bálint Účinkujú: DONOVÁ Silvia / KOLBAŠSKÝ Miroslav / ČIŽMÁR Peter / BRANDÝS Dušan

Rozhlasová hra Michala Ditteho v réžii Ivety Ditte Jurčovej vychádza z terénnych výskumov na dolnom Pohroní a hereckých workshopov na témy, ktoré z týchto výskumov vzišli. Hlavnou, nie náhodne zvolenou témou, je „hľadanie domova“, ktorý je oblasťou deportácií, vysídľovaní, presúvaní, transportovaní, odchodov a príchodov, ale i miestom, kde stojí jadrová elektráreň...

Jana Beňová, autorka predlohy i vlastnej rozhlasovej adaptácie, nás vo svojom príbehu nechá vojsť do života i vnútorného sveta mladej spisovateľky Elzy, ktorá žije kdesi uprostred Petržalky so svojim priateľom Ianom. Banalita, ba až obludný realizmus tejto mestskej štvrte sa tak dostáva do zvláštneho konfliktu s tým, ako ho vníma práve Elza a Ian. Ako z neho unikajú a snažia sa mu vyhýbať tým, že trávia svoj čas s priateľmi uprostred Starého mesta vo veľmi špecifickej kaviarni, tam, kde myšlienky, nápady a snaha o angažovanú aktivitu lokálnych umelcov presahujú túto lokálnosť. Autorkin obraz je však plný sebairónie, neberie sa celkom vážne, a tento úsmev je naozaj sympatický. Portréty ľudí, ako ich autorka načrtáva, sú fragmentárne len zdanlivo, pretože sú súčasťou ďaleko väčšieho „plánu“, plánu, ktorý sa objavuje v podtitule jej textu: Plánu odprevádzania. Mnohovýznamovosť výkladu textu podporuje aj výnimočný jazyk autorky, ktorý je nezameniteľný a neopakovateľný. Autenticita myslenia a prežívania postáv z vyšších intelektuálnych kruhov je neustále konfrontovaná s realizmom Petržalskej strany Bratislavy, aj preto je portrét, ktorý vytvára, plný vnútorného napätia a plasticity. Autorka predlohy a dramatizácia: Jana Beňová Dramaturgia: Peter Pavlac. Účinkujú: Rebeka Poláková, Vladimír Hajdu, Anna Čonková, Miroslav Trnavský, Lena Košická, Zuzana Kyzeková, Andrea Kvašňovská, Igor Krempaský a Peter Kollárik. Zvuk: Andrej Klimits Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: Laco Kerata Nevhodné pre poslucháčov mladších ako 18 rokov!