V prírode sme doma

Michaela Rosová: Z cesty /"Tento svet nám patrí, celé tieto nekonečné roviny, čo sa rozprestierajú pred naším bystrým zrakom, tieto pláne a lány poľnohospodárskych plodín, ktoré okúsili naše podrážky. Cítim to. Cítim chvenie tejto zeme, cítim volanie diaľok." Michaela Rosová vo svojej hre voľne pracuje s motívmi kultového románu Jacka Kerouaca: Na ceste.

Rozhlasová hra Vae victis (Beda porazeným) je zaujímavá po obsahovej ale i formálnej stránke. Groteskný príbeh spoločnosti okolo mladého kňaza, ktorý začne horlivo študovať spisy Jozefa Tisa a interpretovať ich zvráteným spôsobom. Netradičná forma vychádza z improvizovanej rozhlasovej hry, vytvorenej a realizovanej Divadlom Gasparego na podnet režiséra a jeho zakladateľa Jána Mikuša. Vďaka zaznamenaným improvizáciám pôsobia dialógy veľmi autenticky. Fiktívny príbeh fanatického kaplána z Bánoviec nad Bebravou, vlastný extrémizmus zakrýva citátmi z diela Jozefa Tisa má tragický koniec. Vo výsledku je hra groteskou o manipulácii, nejasnom výklade histórie či pojmu národa ale i o zbabelosti spoločnosti a umelca v nej, pravde a vyrovnávaní sa s traumami. Účinkujú: Ján Mikuš, Helena Hajková, Ľudmila Klimková, Ľubomir Raši, Stanislav Štofčík a Ján Kuráň. Réžia: Ján Mikuš

Rozhlasová hra Daniela Heviera je plná krvi - ale nie je to horor ani thriller. Je to dosť napínavý ale láskavo vyrozprávaný príbeh o tom, aké krehké a zraniteľné sú ľudské bytosti. Ich telesné schránky sú napojené na dômyselný systém krvného obehu a závislé od jeho správneho fungovania. Najmenšia choroba, odchýlka od normálu môže celkom zmeniť alebo aj ukončiť ľudský život. A rovnako ako telo sú krehké a zraniteľné aj ľudské duše. Tiež závisia od správneho fungovania hlavy a srdca. Niekedy si človek ani neuvedomí, aké osudové následky môže mať zlá úvaha alebo nedostatok citu. Nuž a práve táto krehkosť nám pripomína, aké dôležité je dávať pozor na seba aj na druhých. Skrátka, rozhlasová hra spisovateľa, dramatika a básnika Daniela Heviera „Krajina V" je hra o krvi, ktorá zjemňuje ľudské povahy.

Rozhlasová hra Squat je výpoveďou zrelej ženy, rekapitulujúcej svoj život a komplikovaný vzťah k otcovi. Finančne dobre zabezpečený otec ku svojmu majetku prišiel nečestným spôsobom. Hrdinka, v texte bezpríznakovo označená ako Ona, sa celý život musela vyrovnávať nielen so skutočnosťou, že otec rodinu opustil ale aj s jeho zlou povesťou a dedičstvom. Rekapitulácia života, plného vzdoru a vzbury sa končí záujmom o to, čo bolo otcovi najvzácnejšie – byt, v ktorom žil a kde do puberty vyrastala aj Ona. Na pozadí osobného príbehu reflektuje autor krízu morálnych hodnôt, typickú pre našu spoločnosť, plnú pochybných obchodných praktík, prepojenia obchodu, politiky a mafie a nízkeho rešpektu k zákonom na všetkých úrovniach. Hru, ocenenú Cenou Rádia Devín v súťaži Dráma 2016 realizujeme v réžii autora v hlavnej úlohe s Janou Oľhovou. Účinkujú: Jana Oľhová, Edita Borsová, Zuzana Konečná, Rebeka Poláková, František Kovár, Matúš Kvietik a Peter Šimun Réžia: Dušan Vicen

Rozhlasovú hra Podivný pútnik s hudbou Miriam Kaiser z dramaturgickej produkcie Beáty Panákovej s citlivým zakomponovaním Symfonického orchestra a Dievčenského zboru SRo pod vedením Adriána Kokoša a výnimočnými hereckými výkonmi Mariána Slováka a Evy Matejkovej.

Téma nie je nová, ale aktuálnejšia než v minulosti. Čo sú genómové techniky v poľnohospodárstve a potravinárstve, ktoré schválil v júni Európsky parlament? Čo prinášajú? Ako zvyšujú odolnosť rastlín voči suchu a chorobám v meniacej sa klíme? Stano Ščepán sa v tejto epizóde pýta biológa Viktora Demka z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Vypočujte si túto vedeckú Nočnú pyramídu.

| Vedecká NP: Čo sú genómové techniky v poľnohospodárstve a potravinárstve, ktoré schválil EP? | Hosť: Viktor Demko (biológ).

| Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Rozhlasová hra Dedičstvo autorky Adriany Krúpovej prináša pohľad na vývoj vzťahov nevlastných súrodencov po smrti rodičov. Sonda do duše ženy i muža odkrýva charakter, boľavé spomienky i súčasnú nástojčivosť. Komorná hra je postavená na dvoch hereckých výkonoch-Anny Šiškovej a Jána Galloviča.Úspornosť hudobných podkresov, zvýraznenie zvukových atmosfér dokresľujú intimitu rozprávania. Režijne pripravila Jana Strnisková, zvukový majster Stanislav Kaclík, dramaturgia Zuzana Kolmosová, hudobná dramaturgia Matúš Wiedermann. Text Adriany Krúpovej získal cenu v súťaži Literárneho fondu na pôvodný rozhlasový text v roku 2017.

Hudobné, literárne, výtvarné a performatívne diela Milana Adamčiaka (1946 - 2017) boli predvedené na významných podujatiach doma i v zahraničí a zaradené do mnohých významných zbierok súkromných zberateľov, galérií a múzeí súčasného umenia. Ich autor, umelec a teoretik, prežil posledné dekády svojho života v ústraní, v malých obciach Podhorie a Banská Belá. Jeho dielo inšpirovalo zakladateľov Cluster Ensemble Fera Királyho a Ivana Šillera k vytvoreniu experimentálnej rozhlasovej hry. Pracujú v nej s Adamčiakovými textami a partitúrami ako aj výpoveďami priateľov a známych, ktorí v jeho blízkosti prežili posledné roky jeho života. Samotár Adamčiak žil v úzkom vzťahu so svojím okolím, s prírodou i ľuďmi a vytváral v ňom špecifické umelecké intervencie. Rozhlasová hra Jama reflektuje jeho umenie a vedie dialóg s prostredím, ktoré ho inšpirovalo. Účinkujú: Anna Čonková, Peter Mazalan, Petra Fornayová. Ďalej účinkovali priatelia a známi Milana Adamčiaka z obcí Podhorie a Banská Belá Jozef Poláčik, Ján Slašťan, Vendelín Ivanič, Michal Bosák a Gabriela Rafaelisová. Hudbu Milana Adamčiaka interpretuje Cluster Ensemble v zložení Ivan Šiller, Fero Király, Lenka Novosedlíková, Michal Matejka, Robo Kolář, Nikolaj Nikitin a Braňo Dugovič Réžia: Ivan Šiller a Fero Király

Ján Milčák: Vianočný peniaz. Svet žobrákov je veľkou cestou. Putovaním, v ktorom nastáva poznanie sveta i seba samého. Symbolická hra Jána Milčáka je práve o tom.

Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Petra Pavlaca má ambíciu na koncentrovanej ploche vypovedať o myslení, cítení a postojoch jedného z našich najuznávanejších básnikov - Miroslava Válka, ktorý sa stal ministrom kultúry komunistickej vlády a na konci svojej politickej kariéry sa stal členom komisie, ktorá dozerala na zásah polície a bezpečnostných zložiek 25. 3.1988 na tzv. Sviečkovej manifestácii.Tento rok si pripomíname 30. výročie tejto zásadnej udalosti v našich dejinách. Príbeh rozhlasovej hry SLOVO VÁLKOVO sa odohráva v izbe hotela Carlton na 2. poschodí 25. marca 1988. Je podvečer dňa, ktorý vošiel do našich dejín ako otvorený prejav odporu voči komunistickému režimu pod názvom Sviečková manifestácia. Deň, v ktorý sa na dav modliacich ľudí, vytláčaných z ulice polievacími autami, násilne bitých a odvlečených, údajne z okna tohto hotela pozeral člen politickej komisie, minister kultúry a básnik zároveň, Miroslav Válek. Peter Pavlac vytvára modelovú situáciu, ktorá sa síce v tejto forme neodohrala, ale stáva sa metaforou definovania postojov v momente, kedy sa tenký ľad konformizmu začína prepadávať. V hre Slovo Válkovo sa teda autor pokúša pátrať po pohnútkach a utajených rozporoch jedného z našich najväčších básnikov v hraničnej situácii ako definitívnom bode na preverenie vlastných hodnotových postojov. I postáv v hre, i tých našich. Obsadenie: Emil Horváth a Ferko Kovár Réžia: Patrik Lančarič Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Andrej Klimits Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Produkcia: Silvia Lukáčová.