Po stopách pamäti

O dôvodoch, priebehu a výsledku druhej krížovej výpravy, ktorú vyhlásil pápež Eugen III. bulou Quantum praedecessores 1. decembra 1445, budeme hovoriť v tomto pokračovaní historického slovníka. S docentom Martinom Hurbaničom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Tretia križiacka výprava mala jediný cieľ - po sto rokoch od tej prvej znovu získať Jeruzalém do rúk kresťanov. Aký mala priebeh a výsledok, to bude témou nasledujúceho rozprávania. Účinkuje docent Martin Hurbanič z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Krížové výpravy a predovšetkým dôsledky tej štvrtej, po ktorej bol križiakmi dobytý a vyplienený Konštantínopol, spôsobili krvavé boje kresťanov s kresťanmi. Konečným dôsledkom bola do dnešných dní pretrvávajúca roztržka medzi pravoslávnou ortodoxiou a rímskou kúriou. Spolu s docentom Martinom Hurbaničom, z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý vysvetlí pozadie štvrtej krížovej výpravy a koriguje mnohé prežívajúce nesprávne interpretácie vtedajších udalostí, vám inšpiratívny návrat do školských lavíc želá Peter Turčík.

Historické pramene uvádzajú, že údajne sa konala aj krížová výprava detí, ktoré sa mali do Jeruzalemu vybrať z dnešného územia Francúzska a Nemecka. Niekoľko tisícoviek detí pochádzajúcich z francúzsky hovoriacich oblastí doputovalo do Marseille a ďalšie tisícky z nemeckého Porýnia sa najprv sústredilo v italskom prístave Janov. To, ako súčasné historické poznanie vyhodnocuje informácie o tejto výprave, je témou tohto pokračovania historického slovníka.

Účinkujú: doc. Martin Hurbanič, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Dve storočia trvali krížové výpravy do Svätej zeme, Egypta alebo do oblasti dnešného Turecka či Sýrie. História však pozná výpravy pod znamením kríža nielen proti moslimom ale aj proti kresťanským heretikom, teda kacírom a aj proti pohanom. Viac na túto tému budem dnes hovoriť s docentom Martinom Hurbaničom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Účinkujú: doc. Martin Hurbanič, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Hovoriť budeme o jednej z dôležitých etáp v dejinách Európy a latinského kresťanstva najmä. Historiografia pozná termíny babylonské zajatie cirkvi, pápežská schizma. Dnes sa pokúsime vysvetliť okolnosti týchto udalostí v 14. storočí a aj to, prečo sedem desaťročí úradovali najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi práve v južnom Francúzku, v slávnom provensálskom meste Avignon. S docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pokúsime objasniť príčiny a dôsledky pápežskej schizmy na prelome 14. a 15. storočia a metaforicky navštívime mesto pri Bodamskom jazere, kde sa konal Kostnický všeobecný koncil. Spolu s docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vám príjemné počúvanie želá Peter Turčík.

Aj keď sa zdalo, že ekumenický koncil v Kostnici vyriešil najväčšie problémy kresťanstva najmä vtedajšej Európy, nebolo tomu naostatok tak. Dnes preto o tejto téme budeme hovoriť s docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave. Spolu s ním vám príjemné počúvanie želá Peter Turčík.

V tomto pokračovaní nášho slovníka budeme hovoriť o tom, aké boli základy katolíckej organizácie na území dnešného Slovenska. Spolu s docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vám príjemné počúvanie želá Peter Turčík.

Po tom, ako sa Európou postupne šírila Lutherova a Kalvínova reformácia, tak sa aj formovali organizačné štruktúry reformovaných kresťanov. Ako to bolo vo vtedajšom Uhorsku a teda aj na dnešnom Slovensku budeme hovoriť v nasledujúcom pokračovaní historického slovníka. S Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vám príjemné počúvanie želá Peter Turčík.