Kultúrne správy Rádia Devín

Debutový album Kataríny Málikovej vyšiel pred desiatimi rokmi, na jeseň 2016. Pustvopol získal na Rádiohlavách ocenenie za Album roka, Nahrávku roka v kategórii World music / Folk a Cenu kritikov. Ako sa na Pustvopol pozerá Katka Máliková dnes? Vypočujte si v rubrike Kultový album.

Vladimír Slovák: Paradox Františka

21. august 1968 spôsobil veľkú emigračnú vlnu. Zo Slovenska sa podarilo ujsť takmer 104 tisícom ľudí. Ich cieľom boli krajiny ako USA, Švajčiarsko, Nemecko, Južná Afrika. To sú fakty. Ale za každým číslom je človek so svojím príbehom. Vo fíčri Martiny Karasovej rozprávajú štyria emigranti, ktorým sa podarilo ujsť hneď po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy a v dôsledku normalizácie v roku 1984. Formou „oral history“ s využitím fondu Archívu Slovenského rozhlasu sa dozvieme peripetie ich cesty za novým životom. Aj keď sa zdajú byť podobné, každý z nich je jedinečný. Tento fíčer vznikol v spolupráci Slovenského rozhlasu RTVS s Fakultou masmédií Paneurópskej vysokej školy. Je debutom absolventky tejto školy.

Milióny vojakov – a medzi nimi aj 400 000 Slovákov v uniformách rakúsko-uhorskej armády - dúfali v skorý a bezbolestný koniec vojny, tak, ako im to sľubovali politici v bezpečnom zázemí... Nedočkali sa. Nedočkal sa ani hrdina nášho príbehu, Mikuláš Gacek, ktorý sa ocitol na bojiskách Veľkej vojny hneď od prvých dní.Dni a týždne rozkladu prelievali sa do bezmocného chaosu. Európska vojna premenila sa na vojnu v zákopoch, na vojnu urputných a zdĺhavých bitiek na dobytie kóty, lesíka, zrúcanín nejakej pevnosti, ktorá bola už desaťkrát zničená, na vojnu minimálnych postupov a ústupov s toľkými mŕtvymi, že sa už ani porátať nedali. Skončili sa časy, keď ľudia posunovali zástavky nad zemepisne vzdialenými krajinami, aby vyznačovali hrdinské víťazstvá alebo potupné porážky. Bolo zle – a malo byť ešte horšie...

Dvojdielny rozhlasový dokument o listoch rodičov, ktorí chceli zachrániť svoje židovské deti. Rasová politika vojnového Slovenského štátu zasiahla aj tých najbezbrannejších, najmenších, najnevinnejších. Boli vylúčení zo spoločnosti, z domovov, zo škôl a označení za nepriateľský odpad, ktorého sa treba zbaviť. V Slovenskom národnom archíve sa nachádzajú stovky listov, ktoré napísali rodičia, aby zachránili svoje deti. Často sa preto zriekli židovskej viery a veľa ráz išli za hranice svojich možností. Ich príbehy, zakódované v týchto listoch, odvíja dvojdielny rozhlasový dokument Petra Gettinga s komentárom historika Ivana Kamenca. Malé dejiny tzv. obyčajných ľudí odhaľujú dosiaľ nepoznanú stránku veľkej histórie.

Dvojdielny rozhlasový dokument o listoch rodičov, ktorí chceli zachrániť svoje židovské deti. Rasová politika vojnového Slovenského štátu zasiahla aj tých najbezbrannejších, najmenších, najnevinnejších. Boli vylúčení zo spoločnosti, z domovov, zo škôl a označení za nepriateľský odpad, ktorého sa treba zbaviť. V Slovenskom národnom archíve sa nachádzajú stovky listov, ktoré napísali rodičia, aby zachránili svoje deti. Často sa preto zriekli židovskej viery a veľa ráz išli za hranice svojich možností. Ich príbehy, zakódované v týchto listoch, odvíja dvojdielny rozhlasový dokument Petra Gettinga s komentárom historika Ivana Kamenca. Malé dejiny tzv. obyčajných ľudí odhaľujú dosiaľ nepoznanú stránku veľkej histórie.

Príbeh Pavla Harušťáka, ktorý zachránil 18 amerických letcov, zostrelených na myjavské kopanice počas 2.svetovej vojny. Na rozkaz povstaleckého veliteľa Armády ich previedol do Banskej Bystrice 21. septembra 1944, keď Povstanie vrcholilo. Takto mohli Američania odletieť do Talianska na základňu v Bari. S niekoľkými si potom po vojne Pavol Harušťák dopisoval, čo mu sa mu stalo osudným. Podobne ako mnohých iných partizánov, aj jeho označili za vlastizradcu a špióna. Na jeho manželku nasadili tajných a vyzvedali, kde sa skrýva, hoci jeho telo bolo dávno rozstrieľané v skrini. Nevedela o tom ani ona. Domnievala sa, že ušiel do USA na pozvanie jedného z letcov, s ktorým sa spriatelil. Dozvedela sa o tom až po desiatich rokoch, keď z leopoldovského väzenia prepustili jeho spolupartizána a fotografiu rozstrieľaného manžela z roku 1951 mohla smutne identifikovať až za Dubčekovho odmäku. Hraný dokument Slava Kalného je smutným svedectvom o našej úcte k hrdinom, ktorí na obranu vlasti nasadili vlastné životy a ich milovaná vlasť sa im za to odvďačila väzením, koncentračným táborom a popravou.

Faustovská otázka je v súčasnosti možno ešte aktuálnejšia, než v minulosti. Možnosti toho, čo môže súčasníkovi ponúknuť úspech, sú ďaleko pestrejšie a širšie ako kedysi. Aj človek je akoby viac náchylný zaplatiť za čiastkový úspech, dočasný cieľ, výhodu, pôžitok hocičo a nemyslí na "spásu vlastnej duše". Slovo zapredať sa , spojenie prevrátiť kabát, sa používa častejšie ako kedysi. Nad otázkou "Čo by sme boli ochotní zaplatiť za úspech" sa zamyslíme s responndentmi, medzi ktorými sú primár kardiológie, úspešná športovkyňa i mladý podnikateľ.

Fíčer Milana Richtera je postavený na fiktívnom rozhovore slovenského básnika s Joan Baezovou. Svetoznáma folková speváčka odkrýva svoj súkromný život a veľké životné lásky, hovorí o kľúčových piesňach, ktoré ju vyniesli na vrchol speváckej kariéry, o svojom vzťahu a spolupráci s Bobom Dylanom, o aktivitách a akciách v dlhoročnom zápase za občianske práva černochov, za ľudské práva a slobodu v krajinách bývalého sovietskeho bloku a v zápase proti vojne vo Vietname. Osobitne cenné sú Baezovej príbehy o stretnutiach s bojovníkom za práva černochov, pastorom Martinom Lutherom Kingom, s vodcom poľskej Solidarity Lechom Walesom a s jej priateľom Václavom Havlom. Rámcovo je do fíčra vsadený prejav Baezovej občianskej neposlušnosti, keď v predvečer veľkých politických a spoločenských zmien v Strednej Európe dala počas koncertu na bratislavských Pasienkoch priestor českému a slovenskému disidentovi. Zaznejú aj známe i menej známe piesne J. Baezovej z jej koncertov, čo nesporne bude pre mnohých veľký poslucháčsky zážitok. Záver fíčra tvorí interview , ktoré poskytla Joan Baezová v deň svojho koncertu 11.októbra 2014 v Bratislave. Nerealizované interview, ktoré prisľúbila speváčka na Bratislavskej lýre 1989 autorovi fíčra Milanovi Richterovi, sa po 25 rokoch podarilo nahrať jeho dcére Kataríne Richterovej - redaktorke Slovenského rozhlasu.