Božie mlyny

Slovo antropológia môžeme štandardne preložiť ako „veda o človeku". Rozšírene by sa dalo povedať, že ide o poznávanie ľudskosti a poznávanie živočíšnosti a hranice medzi tým. Pretože sme aj človekom aj živočíchom zároveň a ide o poznávanie, nielen o vedu...

Čo je to biologická antropológia, čím sa zaoberá. Čo nás rozhodujúcim spôsobom oddeľuje od nášho najbližšieho živočíšneho príbuzného, od šimpanza, resp. vzdialenejších príbuzných, ľudoopov...

Aké sú ďalšie odvetvia antropológie? Antropológia aplikovaná, ekonomická, ekologická, medicínska, náboženská, politická...

A čo je to najpodstatnejšie pre zachovanie druhu „homo sapiens sapiens" na tejto planéte?

Obe sú veľmi tesne prepojené. Idú ruka v ruke a to až tak, že sa hovorí aj o „sociokultúrnej" antropológii. Prečo je to tak a čo je predmetom jej skúmania?

V minulosti sme sa dívali na veci práve len ako na „čisté" veci. My sami sme boli len producentmi, alebo konzumentmi. Ale nie je to tak jednoduché. Antropológia sa díva vždy na hodnotu vecí z kontextu tej danej kultúry.

Antropológia je známa predovšetkým svojimi kvalitatívnymi metódami výskumu. Aj keď používa aj kvantitatívne a štatistické metódy, dotazníky, prieskumy, rôzne experimentálne metódy, škálovanie, atď. Dôležité a typické pre antropológiu je najmä zúčastnené pozorovanie...

Ako vlastne začína antropológ svoj výskum?

Dôležité je stanoviť si zámer. Čiže cieľom je podať výklad sociálnej situácie podľa schém nositeľa tej sociálnej situácie, nie podľa schém výskumníka - antropológa.

Antropológ kladie otázky inak ako sociológ, či psychológ. Ako sa pripravuje na to, aby položil kvalifikované otázky, ktoré neurážajú tú druhú stranu a on aby získal odpovede, informácie, ktoré potrebuje.

Naše prostredie nikdy nebolo bez cudzincov, cudzinci tu boli odjakživa. A kto je vlastne cudzinec? V tejto oblasti pretrvávajú rôzne stereotypy, z ktorými antropológia tiež pracuje, ktoré sa snaží osvetliť a ukázať, že tá skutočnosť má širšie súvislosti, ako sa na prvý pohľad môže zdať.