Však ste už takúto vetu počuli? Teda, že chcete stále niečo iné a inak a on sa v tom nevie vyznať.

V dnešnej epizóde sme sa porozprávali práve o tom, či je tak zlé, že chceme stále niečo iné. A či to naozaj znamená stále niečo úplne iné.

Porozprávali sme sa o sexualite, našich túžbach a potrebách, ktoré sa menia v závislosti od nášho hormonálneho cyklu.

Jedna z ťažkých tém na rozhovor s partnerom je sexualita. Tak aj o tom sme sa porozprávali v tejto epizóde podcastu.

Ale okrem toho sme sa dotkli aj iných tém, o ktorých sa nám zvyčajne ťažko rozpráva.

Konečne sme späť. Vo vyššej kvalite zvuku a čoskoro aj obrazu. Prichádzame s novou sériou rozhovorov o vzťahoch, v ktorých žijeme. Každá sme iná, máme iné skúsenosti a neviem všetko. Ani zďaleka.

No aj napriek tomu si v našom rozprávaní možno nájdete niečo, čo vás povzbudí a inšpiruje k tomu, aby vaše vzťahy fungovali lepšie.

Porozprávala som o tom, ako sme nemali na seba čas a čo to urobilo s našou komunikáciou.

Keď mi je zle, nie je to regres a neznamená to, že som zlyhala v uzdravovaní svojich rán na duši. Keď som smutná, neznamená to, že so mnou niečo nie je v poriadku. Keď som frustrovaná, neznamená to, že počúvam alebo čítam málo motivačnej sebauzdravujúcej literatúry.

Je to jednoducho život. A život nie je rozprávka. Cieľ života nie je dosiahnúť: “ … a žili šťastne až do smrti.”

V dnešnej silvestrovskej epizóde sme sa porozprávali o tom, že to nie je uzdravenie, ale uzdravovanie… v priebehovom čase, o čom sa tu točí. A tiež sme si ponadávali, pospomínali a dali aj nedali predsavzatia.

Veď si to vypočujte sami.

Stále sme my ľudia nespokojní. Buď je príliš teplo alebo príliš zima. Buď máme veľa práce alebo nemáme do čoho pichnúť. Buď sú prázdniny a deti nám už lezú na nervy alebo je škola a stále musíme robiť s deťmi úlohy a riešiť krúžky. Buď máme veľa ľudí okolo seba a je to vyčerpávajúce alebo sa nudíme a nevieme, čo by nám urobilo dobre.

Nespokojnosť. O tom si vypočujte dnešnú epizódu. Či je nakoniec nespokojnosť tak zlá a zároveň čo robiť, aby sme tej spokojnosti predsalen pociťovali o niečo viac.

Čo zabíja naše vzťahy? Nemáme čas sa baviť o inom, ako o problémoch, hlavne chceme v kľude žiť a mať pokoj, jeden na druhom vidíme to zlé, necítim lásku, spíme spolu asi už iba zo zotrvačnosti…

Ak si toto hovoriš hoci len sama pre seba o svojom vzťahu s partnerom, tak cítiš, že ten vzťah vyhasína.

Ako zatočiť so zabijakmi vztahu a priniesť do života opäť viac radosti a pocitu spolupatričnosti? Vypočuj si niečo o návykoch, ktoré môžu posunúť tvoj vzťah na nový level.

Čo zabíja naše vzťahy? Nemáme čas sa baviť o inom, ako o problémoch, hlavne chceme v kľude žiť a mať pokoj, jeden na druhom vidíme to zlé, necítim lásku, spíme spolu asi už iba zo zotrvačnosti…

Ak si toto hovoriš hoci len sama pre seba o svojom vzťahu s partnerom, tak cítiš, že ten vzťah vyhasína.

Ako zatočiť so zabijakmi vztahu a priniesť do života opäť viac radosti a pocitu spolupatričnosti? Vypočuj si niečo o návykoch, ktoré môžu posunúť tvoj vzťah na nový level.

Koľko v skutočnosti stojí elektina do domu? A koľko stojí nová kabelka? Myslím, že sa to nemeria eurami, ale časom môjho života. A každého z nás to stojí inak. Niekoho jeden mesačný účet za elektrinu stojí 3 hodiny života. A niekoho to stojí 8 hodín.

A koľko stojí hodina strávená s mojim mužom? Alebo 2 hodiny stávené s mojim dieťaťom? Trošku som to otočila. A možno vám toto prirovnanie príde pritiahnuté za vlasy. Aj o tomto je dnešná epizóda. Pokojne sa do nej započúvajte a vyberte si z nej to, čo potrebujete.

Aj napriek tomu, že vieme, že je dobré sa o seba postarať a dopriať čas sama sebe, nie je pre nás vôbec jednoduché sa k tomu odhodlať. Dokážeme ísť na hranu svojich síl, veď sa musíme o všetko postarať. Veď nás potrebujú. Veď to nemôžeme len tak nechať. Akoby postarať sa o seba nebola legitímna potreba a akoby to nebol dostatočný dôvod na to, aby sme na chvíľu povedali NIE na iné aktivity a iné potreby iných ľudí.

Porozprávali sme sa o tom, ako je pre nás ťažké vytvoriť si čas sama pre seba.

Už aj ten názov epizódy je poriadne zamotaný. Presne tak je zamotané každé naše "tajne dúfam", nech už je to v akejkoľvek oblasti.

Jednoducho niekedy by som chcela, aby ten druhý urobil niečo, čo by ma potešilo, no nepovedala som, že chcem, aby to urobil. A potom som sklamaná, že to neurobil. A ešte sa na toho druhého aj naštvem a presne tak sa k nemu aj správam... A on ani len netuší, že ktorá bije. A vzťahový problém máme na svete.

Ako sa z toho vymotať? Čo s tým vieme urobiť?