Živé mesto_FM

Príbeh dvoch domov spája bruselský dom maliara Frantza Charleta na Avenue Molière 195 od architekta Georgesa Hobého, kde dnes sídli slovenské veľvyslanectvo, s bratislavským Avionom od Josefa Mareka a jeho komunitou. S architektkou a urbanistkou Máriou Klaučovou a historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou (SAV) sme hovorili o tom, že dom nie je len byt, ale aj spleť vzťahov a funkcií, ktoré tvoria komunitu.

Dve adresy nie sú logistický problém. Sú to dva životy, dve siete vzťahov a dve verzie seba samého, medzi ktorými sa človek presúva, až kým tieto hranice postupne splývajú. Hovoriť budeme o tom, čo sa dá v medzinárodnej rodine vedome odovzdať ďalej a čo sa odovzdať nedá, kedy je dvojjazyčnosť dar a kedy úloha navyše. O mestách podľa veku, teda o Londýne, Štokholme, Bratislave, Bruseli a o chvíľu aj New Yorku, a o tom, čo si človek v ktorom meste hľadal, ktoré ho prijalo a ktoré nie. O tom, čo zostalo za nami: rodičia, priateľstvá, ktoré potrebujú fyzickú prítomnosť, udalosti, na ktoré sa nedá prísť, a starostlivosť na diaľku, ktorá má cenu na oboch stranách.

Hosťky: Soňa Gyárfáš Lutherová, sociálna a vizuálna antropologička (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV), Lucia Kleštincová a Andrea Londáková.

Živé Mesto_FM je relácia s Milotou Sidorovou o architektúre, územnom plánovaní a politikách, ktoré formujú podmienky pre vznik a rozvoj živých miest.

Prvá časť cyklu Domov s hosťami Pavlom Šuškom, Soňou Gyárfáš Lutherovou a Andreou Londákovou vychádza z paradoxu, ktorý opisuje Jeroen Reijnen v knihe Big in Brussels, teda z osamelosti v meste, kde ekonomika aj inštitúcie fungujú, a ktorý platí pre ktorúkoľvek prosperujúcu metropolu so stabilnou demokraciou. Relácia hľadá odpoveď na otázku, čo definuje domov: od materiálnej a zmyslovej vrstvy bývania cez komunitný život až po dáta o odchodoch zo Slovenska.

Reflexia leta 2026, jedného z najextrémnejších v novodobej histórii Slovenska z pohľadu architektúry a územného plánovania: prehriate mestá, tepelný ostrov a bytový fond navrhnutý pre miernu klímu, ktorú už nemáme. Architekt a vynálezca Martin Šichman (Archee) a urbanistka Ivana Némethová (Znepokojené matky) hovoria o tom, či na adaptáciu stačia dielčie opatrenia, alebo potrebujeme paradigmatickú zmenu v navrhovaní miest, noriem aj legislatívy.

Slovensko vie stavať draho a riedko – a často nie pre cenu materiálu, ale pre normy, vyhlášky a paragrafy, ktoré projekt predražia ešte predtým, ako sa položí prvá tehla. V štvrtom dieli série o bývaní si k mikrofónu sadli architekt Miroslav Čatloš (Compass), developer a poradca pre nájomné bývanie Karol Machánek a architektka Katarína Labathová z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, aby rozobrali svetlotechnickú a parkovaciu normu, protipožiarne limity pre drevostavby aj „šedú zónu" právneho výkladu.

Relácia sa venuje dostupnému nájomnému bývaniu — jeho skutočnému stavu na Slovensku, nástrojom, ktorými ho môžu budovať mestá aj štát, a úlohe európskych inštitúcií pri jeho financovaní. Hosťami sú viceprimátorka Bratislavy Lenka Antálová Plavuchová, riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová a vedúca EIB Group Slovakia Zuzana Kaparová

Dostupné bývanie sa na Slovensku neposúva nie preto, že by chýbal kapitál, ale preto, že chýba stabilný rámec – legislatívny, projektový aj politický. Mobilizácia súkromných investícií je možná, ak vznikne zásobník projektov, jasné pravidlá a priestor pre PPP spoluprácu, napríklad s využitím verejných pozemkov; zároveň však chýba predvídateľné a transparentné prostredie, v ktorom sa priorita bývania nemení každé volebné obdobie.

Rozprávali sme o tom, ako vzniká európska legislatíva – od návrhu cez rokovania až po jej implementáciu v členských štátoch najmä v oblasti, ktoré sa týkajú architektúry a urbanizmu. Hosťami boli bývalý europoslanec Vladimír Bilčík a Radim Dvořák, donedávna vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorí priblížili, ako sa do tohto procesu môžu zapájať odborníci, mestá a regionálni aktéri.

Igor Ribár, Martin Berežný a Soňa Ondrejčáková debatujú o tom, kde AI mestám reálne pomáha, čo v profesii architektov a územných plánovačov nahradiť nevie a ako AI integruje verejná správa.