„Dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca, v druhom roku Dária, zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Aggeovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Vyžiadaj si od kňazov poučenie o tomto: Keby niekto v rožku svojho rúcha niesol posvätné mäso, a rožkom svojho rúcha by sa dotkol chleba, niečoho vareného, vína, oleja a akéhokoľvek pokrmu, či to bude posvätné? Kňazi odpovedali: Nie! Nato povedal Aggeus: Keby sa niekto poškvrnený mŕtvolou dotkol toho všetkého, či to bude poškvrnené? Kňazi odpovedali: Bude poškvrnené. Nato odpovedal Aggeus: Tak je to s týmto ľudom, a tak je to s týmto národom predo mnou – znie výrok Hospodinov – a tak je to s každým dielom ich rúk; čo tam obetujú, je poškvrnené. Teraz však pozorujte, čo sa bude diať odo dneška a ďalej! Ako sa vám vodilo predtým, kým bol položený kameň ku kameňu na chráme Hospodinovom? Ak niekto prišiel ku hŕbe obilia o dvadsiatich mericiach, bolo ich len desať; ak prišiel ku kadi nabrať päťdesiat okovov, bolo ich len dvadsať. Bil som vás i všetko dielo vašich rúk sneťou a hrdzou i krupobitím, a neobrátili ste sa ku mne – znie výrok Hospodinov. Nože pozorujte odo dneška a ďalej, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca. Odo dňa, keď bol položený základ chrámu Hospodinovho, pozorujte: Či jesto ešte zrno v sýpke? Veď ani vinič a figovník, ani granátovník a oliva ešte nerodia! Odo dneška budem požehnávať. Potom, dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca, zaznelo po druhý raz slovo Hospodinovo k Aggeovi takto: Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi: Ja zatrasiem nebom i zemou a prevrátim kráľovské tróny; zničím silu pohanských kráľovstiev a prevrátim vozy aj ich jazdcov; kone a ich jazdci sa zrútia, každý jeden na meč druhého. V ten deň – znie výrok Hospodina mocností – vezmem ťa, služobník môj Zerubábel, syn Šealtiélov – znie výrok Hospodinov – a učiním ťa pečatným prsteňom, lebo som si teba vyvolil – znie výrok Hospodina mocností.“