„V druhom roku kráľa Dária, v siedmom mesiaci, dvadsiateho prvého dňa zaznelo slovo Hospodinovo prostredníctvom proroka Aggea takto: Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi, synovi Šealtiélovmu, a veľkňazovi Józuovi, synovi Jócádakovmu, a ostatnému ľudu: Kto ostal medzi vami z tých, čo videli tento dom v jeho prvotnej sláve? A ako ho vidíte teraz? Či sa nezdá vašim očiam ako holé nič? Ale vzmuž sa teraz, Zerubábel – znie výrok Hospodinov – a vzmuž sa, veľkňaz Józua, syn Jócádakov, a vzmuž sa, všetok ľud krajiny – znie výrok Hospodinov – a pracujte, lebo ja som s vami – znie výrok Hospodina moc nos tí – podľa zmluvy, čo som uzavrel s vami pri vašom odchode z Egypta, a aj môj Duch ostáva medzi vami, nebojte sa! Lebo takto hovorí Hospodin mocností: Len malú chvíľu ešte, a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. Zatrasiem i všetkými národmi, a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin mocností. Moje je striebro, moje je zlato – znie výrok Hospodina mocností. Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako minulá – hovorí Hospodin mocností – a na tomto mieste spôsobím pokoj – znie výrok Hospodina mocností.“