By STVRHistory
Download on the App Store

episodes

  • Obete, vojnové škody, pamätníky a pamäť na vojnu (21.11.2024 22:15)
    Každá vojna sa raz skončí. Ostáva po nej zničená krajina, zmrzačení ľudia, vdovy a siroty. Dediny a mestá na oboch stranách Karpát boli posiate stovkami vojnových cintorínov. Po vytlačení ruských vojsk z Uhorska sa z provizórnych pohrebísk a masových hrobov telá padlých vojakov exhumovali a boli prenesené na novozriadené vojnové cintoríny. O týchto ale aj o ďalších témach budeme diskutovať v druhej časti SK_Dejiny venovanej priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska.
    54 min
  • Prvá svetová vojna v Karpatoch a severovýchodné Slovensko (14.11.2024 22:05)
    Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku i Rusku. Na šesť mesiacov sa oblasť siahajúca od Bardejova po Sninu stala frontovou líniou na ktorej našlo smrť asi 50 tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej ale i nemeckej armády. Už počas ostrých bojov boli padlým vojakom budované provizórne cintoríny, ktoré po vzdialení frontu boli prestavané na stále frontové cintoríny. Nasledujúce dve časti SK_Dejín budú venované priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska a vojnovým cintorínom a pamätníkom, ktoré nám jej tragédiu pripomínajú.
    55 min
  • Osmanská ríša a Uhorsko (31.10.2024 22:20)
    „Sú usilovní, zavčasu vstávajú a vedia vyžiť i z mála,“ takto opísal Osmanov jeden francúzsky cestovateľ. Aj my budeme hovoriť o tom, kto vlastne boli Osmani, či o tom, ako vnímali vtedajšie Uhorsko. Francúzsky cestovateľ vyzdvihoval aj osmanskú armádu, no práve tá vyvolávala v uhorskom ľude strach a obavy. Turecké vývoje a protiturecká obrana, politika či náboženské vojny. Aj to sú témy prvej časti diskusie o Turkoch v Uhorsku.
    54 min
  • Zo života Prešova po roku 1948 (24.10.2024 22:05)
    V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol Prešov dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Pripomienkou jeho dobrých čias a hospodárskej prosperity je malebné centrum. Zdobí ho pôsobivá architektúra meštianskych domov, cirkevných i svetských stavieb. Prelína sa v ňom minulosť a prítomnosť, a to mu dodáva čaro a osobitú atmosféru. V Prešove sa tradične zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. S Prešovom sa spája veľa prívlastkov, ktoré hovoria o jeho bohatej vzdelaneckej tradícii. Prešov patril medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. V medzivojnových časoch, za Slovakštátu a za socializmu do jeho rozvoja významne zasiahla rozsiahla výstavba aj spoločenská prestavba. Budovali sa sídliská aj masívna infraštruktúra, mesto sa modernizovalo.
    53 min
  • Prešov v dlhom storočí (10.10.2024 22:05)
    V druhom diely štvorčlennej série sa pozrieme na históriu Prešova v 18. a 19. storočí. Kedysi prosperujúce mesto sa po vlne náboženských vojen a stavovských povstaní dostalo do hlbokej krízy. V 18. storočí sa ale postupne škody, ktoré tieto udalosti spôsobili naprávali. Zastavala sa vnútorná časť mesta a na predmestiach si zámožnejší mešťania budovali výstavné domy so záhradami. Na začiatku 19. storočia v Prešove zbúrali mestské hradby. Odstránili obe hlavné brány a predmestia sa spojili s vnútorným mestom. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, pribudli aleje a promenády. Rozvíjal sa rušným kultúrny život. Pracovalo tu niekoľko desiatok spolkov rôzneho zamerania, od kultúrne cez literatúru po hudbu. Pôsobili tu spisovatelia, básnici, filozofi, historici, znalci umenia i umelci rôznych národností.
    54 min
  • Prešov v najstarších dejinách (3.10.2024 21:50)
    V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Tradične sa tu zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Patril tiež medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. V prvej časti štvordielnej série venovanej Prešovu sa porozprávame o archeologických vykopávkach, budovaní hradieb stredovekého mesta, o reformácii, a ako inak, aj o prešovských krvavých jatkách.
    51 min
  • Hrad Ľubovňa a Horný Spiš v modernej dobe (26.9.2024 22:00)
    Novodobé dejiny sa s Horným Spišom nemaznali. Front 1. svetovej vojny na dosah, spory Československa a Poľska o hranice, druhá svetová vojna, ilegálny odboj a fenomén kuriérskej služby – o čo išlo? Dozviete sa tiež, ako sa s dramatickými pomermi vyrovnávali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa Zamoyskí, ako sa podarilo zachrániť archív Ľubovne pred vyhodením do zberu papiera a tiež položiť základy Ľubovnianskeho múzea. V II. časti cyklu SK_Dejiny preskúmame moderné dejiny Horného Spiša a hradu Ľubovňa aj v kontexte slovensko-poľských vzťahov.
    54 min
  • Horný Spiš a Ľubovňa v starších dejinách (19.9.2024 22:15)
    Keď vojdete na Horný Spiš, očarí vás romantický reliéf krajiny, ale najmä bohaté dedičstvo minulosti. Dnes sa pozrieme na to, prečo bol v stredoveku tento kraj taký strategický.
    Čo preň znamenalo, keď ho slávny cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil za kopy grošov. Bolo to ešte Uhorsko alebo už Poľsko? Bude nás zaujímať, čo tu dokázal vybudovať slávny rod Lubomirských. V dvoch častiach cyklu SK_Dejiny nás historici zo Slovenska aj Poľska prevedú slávnymi dejinami Horného Spiša a Ľubovne.
    55 min
  • Veľká Morava - historická tradícia a spoločenská objednávka (12.9.2024 22:10)
    Moravania ovládli v priebehu 9. storočia rozsiahle územia v strednom Podunajsku a za vlády kniežaťa Svätopluka si krátkodobo podrobili aj vzdialenejšie slovanské oblasti ako Čechy a Malopoľsko. Mocenský vzostup moravského kniežatstva však netrval dlho a už v prvom desaťročí 10. storočia sa mojmírovská Morava stráca z politickej mapy strednej Európy. Stredovekí kronikári, novovekí učenci, národní buditelia i moderní bádatelia v priebehu storočí rozličným spôsobom interpretovali historický odkaz a význam dávneho moravského kniežatstva. Historici sa preto v súčasnosti zaoberajú aj tým, za akých podmienok vznikala a akým účelom slúžila takzvaná veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia.
    55 min
  • Veľká Morava - ríša, štát či periféria Franskej ríše? (5.9.2024 22:40)
    Okolo roku 800 zanikol Avarský kaganát, ktorý ovládal veľkú časť Karpatskej kotliny. Na čele tohto mocenského útvaru stáli vyše 200 rokov avarskí vládcovia s nomádskym titulom „kagan“. Avarský kagan a jeho bojovnícka elita dlhodobo ovládali a ovplyvňovali usadené spoločenstvá v okolí stredného Dunaja, z ktorých väčšina hovorila slovanským jazykom. Častejšie správy o naddunajských Slovanoch sa v prameňoch objavujú až na konci 8. storočia počas východných výbojov franského kráľa Karola Veľkého. Postupný mocenský tlak z franských a bavorských oblastí viedol k tomu, že kagan prišiel o svoju vládu a Avari sa vytratili z písomných prameňov. Na scéne sa zároveň objavujú nové slovanské kniežatá.
    55 min