Antické pramene — najmä Livius, Plutarchos a Dionýzios z Halikarnassu — opisujú Numovu osobnosť ako spravodlivú a hlboko zbožnú. Livius ho nazýva consultissimus omnis divini atque humani iuris, „najskúsenejší vo všetkom, čo sa týka božského i ľudského práva“. Tento výraz vyjadruje rímske presvedčenie, že pravá múdrosť zahŕňa obe sféry: ius divinum, poriadok bohov, a ius humanum, zákony ľudí.