Každý kresťan má nejakého učiteľa, ktorý významne vplýva na jeho kresťanský život.

Každý deň máš k dispozícii nepretržitý prúd dobrého vyučovania. No vedel si, že Biblia učí aj toto: ak prijímaš požehnanie od učiteľa, máš sa s ním podeliť o dobré veci?

„Kto je vyučovaný v slove, nech sa rozdelí o všetko, čo má, s tým, kto ho vyučuje.“

Počas tohto štúdia si sa túto pravdu už mohol naučiť. Nie je tu spomenutá preto, aby si bol pod tlakom dať niekomu štedrý dar. Ide o niečo iné. Ide o to, aby sa v tvojom živote rozmnožil úžitok a požehnanie.

V Liste Galaťanom 6:6 je to napísané jasne. Boh hovorí, že máš vziať dobré veci zo svojho „statku“ a zdieľať ich s tým, kto ťa vyučuje Božie slovo.

Aký veľkolepý plán.

Tým zároveň poslúchaš aj ďalšie Božie slovo:

„Pri mlátení nedávaj volovi náhubok.“

Boh ustanovil, aby tí, ktorí rozsievajú do tvojho ducha, mohli slobodne jesť z úrody, ktorá z toho vyrastie.

Teraz sa pozri na nasledujúci verš v Liste Galaťanom:

„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať.“

Keď rozsievaš požehnanie do života svojho učiteľa, budeš z toho aj žať. A porastieš ešte viac v poznaní Božieho slova.

Keď dôkladne skúmaš Božie slovo, objavíš, že existuje aj duchovný dar dávania. Tento dar sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Vidíš ho napríklad v dávaní desiatkov alebo v prinášaní obetí. V tejto lekcii sa však pozrieme na tretí druh dávania – podporu svetovej misie.

Boh dáva osobitné požehnanie tým, ktorí podporujú šírenie evanjelia medzi národmi. Tento princíp môžeš jasne vidieť v nasledujúcom úseku Písma:

„Veď aj vy, Filipania, viete, že odkedy som začal ohlasovať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, jedine vy. Aj do Tesaloniky ste mi raz, ba aj druhý raz poslali, čo som potreboval. Nie že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje vo váš prospech.“

Posledný verš z tejto pasáže býva veľmi často citovaný samostatne. Mnohí ho opakujú, pretože znie povzbudivo a dobre sa počúva. Ak však chceš správne porozumieť jeho významu, musíš ho čítať v kontexte. Tento sľub sa vzťahuje na konkrétnu skupinu ľudí – na tých, ktorí verne podporujú šírenie evanjelia vo svete.

Všimni si pritom ešte jeden dôležitý detail. Písmo nehovorí, že Boh naplní ich potreby zo svojho bohatstva, ale že ich naplní podľa svojho bohatstva.

To je významný rozdiel. Slovo „podľa“ nehovorí iba o množstve, ale o kvalite. Boh tým ukazuje cestu, ako môžeš zakúsiť nielen kvantitu, ale aj kvalitu Božieho požehnania.

Možno sa ti táto myšlienka zdá odvážna. Možno sa v tvojej mysli objaví pochybnosť. No Božie slovo nás vedie k tomu, aby sme Mu dôverovali, aj keď Jeho cesty presahujú naše predstavy.

Pamätaj si:

Už by ti malo byť jasné, že obeť je niečo iné než desiatky.

Desiatok predstavuje presne desať percent z toho, čo sa urodí alebo čo prijmeš. Je to podiel, ktorý Boh určil ako niečo, čo Mu patrí. Inými slovami, ide o záväzok voči Bohu – niečo, čo sa nedá preniesť ani zmeniť podľa vlastného uváženia. Božie slovo dokonca hovorí otvorene, že ak človek desiatky nedáva, dopúšťa sa krádeže. Toto je jasné a priamo povedané, preto nemá zmysel o tom ďalej polemizovať. Boh to vyslovil a našou úlohou je veriť tomu a prijať to.

Obeť je však niečo iné. Nie je určená pevnou sumou ani presným percentom. Jej výška závisí od rozhodnutia tvojho srdca. Ty sám sa slobodne rozhoduješ, koľko chceš Bohu priniesť. Práve tým zároveň určuješ mieru požehnania a rozmnoženia, ktoré Boh prinesie späť do tvojho života.

„Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“

Obeť je teda dar, ktorý prinášaš nad rámec desiatkov. Keď dávaš desiatky, neznamená to, že si v Božích očiach mimoriadne štedrý. Dávaš iba to, čo Mu patrí. Je to vyjadrenie tvojej úprimnosti a poslušnosti voči Bohu. Je to splatenie toho, čo Mu dlhuješ.

Keď však reaguješ na Božie vedenie a rozhodneš sa podporiť nejakú službu alebo dielo – napríklad misijnú prácu v inej krajine alebo službu, ktorá pomáha ľuďom vyslobodiť sa zo závislostí – vtedy už ide o obeť. Je to dobrovoľný dar lásky, ktorý prinášaš Bohu.

Zamysli sa napríklad nad kresťanským domovom pre zneužité deti. Kto by mal do takejto služby prinášať desiatky? Duchovnú potravu z tejto „obilnice“ prijímajú najmä deti, ktoré tam bývajú – a tie samozrejme nemajú finančné prostriedky, aby mohli takúto službu podporovať. Preto existencia podobných diel závisí práve od dobrovoľných obetí Božieho ľudu, ktorý žije v požehnaní a hojnosti.

Pamätaj si:

„Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“

Boh pripravuje svoj príbytok pre posledné časy – svätý chrám, ktorý nie je postavený ľudskými rukami. Aby sa tento zámer naplnil, potrebuje ľudí, ktorí sa Mu úplne odovzdajú. Potrebuje verných, na ktorých sa môže spoľahnúť.

Zodpovednosť za budovanie tohto diela zverí tým, ktorí sa osvedčili vo finančných veciach. Vernosť v tejto oblasti nie je vedľajšia – je rozhodujúca.

Vidíš to aj na príklade z čias kráľa Joziáša. Keď sa obnovoval chrám, boli vybraní tí, ktorých vernosť už bola preukázaná:

„Nech to odovzdajú staviteľom v Hospodinovom dome a tí nech vyplácajú robotníkov, čo pracujú na oprave poškodených častí Hospodinovho domu: tesárov, stavbárov a murárov, nech sa nakúpi drevo a opracované kamene na opravu domu. Z čiastky, vydanej im do rúk, netreba žiadať vyúčtovanie, lebo pracujú čestne.“

Títo ľudia neboli vybraní preto, že sľúbili vernosť. Boli vybraní preto, že ich vernosť už bola dokázaná. Ich spôsob nakladania s financiami bol overený a spoľahlivý.

Rovnako aj dnes Boh používa tých, ktorí sú verní vo svojich financiách. A desiatky sú súčasťou tejto vernosti.

Možno počúvaš ľudí, ktorí hovoria, že keď raz získajú veľa peňazí – dedičstvo, výhru alebo iný nečakaný príjem – potom začnú verne dávať. Takéto uvažovanie však nezodpovedá Božiemu spôsobu.

Boh najprv hľadá vernosť v malom. Práve tam, kde sa teraz nachádzaš. Až potom prichádza väčšia zodpovednosť a hojnejšie zdroje.

Ježiš to jasne vyjadril:

„Pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘“

A rovnako aj:

„Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.“

Ak túžiš byť súčasťou Božieho hnutia, nestačí byť usporiadaný len na určitý čas. Potrebuješ vernosť, ktorá je stabilná a trvalá.

Božie slovo to zhrňuje veľmi jasne:

„Od správcov sa napokon vyžaduje, aby bol každý uznaný ako verný.“

Preto si udržiavaj poriadok vo svojich financiách už teraz. Nečakaj na väčšie príležitosti. Vernosť, ktorú žiješ dnes, je základom pre to, čo ti Boh zverí zajtra.

Otázka, kam máš dávať desiatky, vyvoláva medzi veriacimi rôzne názory. Niekto tvrdí, že patria do miestnej cirkvi. Iní hovoria, že by mali smerovať do biblických škôl. Ďalší ich chcú vidieť výlučne pri veľkých evanjelizačných podujatiach.

Ak sa však pozrieš na Písmo, odpoveď nachádzaš v tretej kapitole knihy Malachiáš. Tam je jasne povedané, že desiatky patria do „zásobárne“, teda na miesto, kde sa zhromažďuje potrava pre Boží ľud:

„Prinášajte celé desiatky do zásobárne, aby bola potrava v mojom dome. Potom ma skúste,“ hovorí Hospodin zástupov, „či vám neotvorím nebeské okná a nevylejem na vás požehnanie, až nebude dosť miesta.“

Potrebuješ si teda položiť jednoduchú, ale zásadnú otázku: kde prijímaš svoju duchovnú potravu, teda čisté a neprekrútené Božie slovo? Práve odpoveď na túto otázku ti ukáže, kam majú smerovať tvoje desiatky.

Zároveň však existujú aj situácie, ktoré sa nedajú úplne uzavrieť do jedného pevného pravidla. Nie každá miestna cirkev má dosah na každú časť spoločnosti. Niektorí veriaci sa zo zdravotných alebo iných dôvodov nemôžu zúčastňovať zhromaždení.

Môže sa stať, že duchovnú potravu prijímaš prostredníctvom kresťanského vysielania, podcastov alebo služby, ktorá slúži ľuďom pripútaným na lôžko. V takýchto prípadoch ide o výnimky, no princíp zostáva rovnaký – desiatky patria tam, kde prijímaš duchovnú výživu.

Dôležité je zostať verný tomu, čo hovorí Božie slovo. Ak prijímaš potravu v cirkvi, tam majú smerovať tvoje desiatky. A zároveň platí, že najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby desiatky prichádzali do cirkvi, je to, že cirkev prináša kvalitnú, silnú a pravdivú duchovnú potravu.

Všimni si ešte jeden dôležitý moment v tomto verši. Boh hovorí: „skúste ma“. Pozýva ťa, aby si Ho v oblasti desiatkov vyskúšal. Je to výnimočné, pretože na iných miestach Písma takúto výzvu nenachádzaš v takej priamej forme.

Boh túži po tom, aby na teba mohol vyliať požehnanie. Nemôže sa to však diať tam, kde zostávajú zatvorené okná. Preto ťa vedie k poslušnosti v dávaní.

Zostaň teda v Jeho vôli a v Jeho prúde. Vieš, že máš dávať desiatky. Vieš, prečo ich máš dávať. A teraz vieš aj to, kam ich máš prinášať. Keď v tom zostaneš verný, uvidíš, ako sa nad tvojím životom otvárajú nebeské okná.

Pamätaj si:

Pre väčšinu veriacich je to miestna cirkev, kde sa káže plné evanjelium. Ak sa však nachádzaš na mieste, kde sa Božie slovo nevyučuje verne a čisto, obráť sa na Boha v modlitbe a dovoľ Mu, aby ťa viedol na miesto, kde budeš môcť rásť a byť sýtený pravdou.

Desiatky vyvolávajú v Kristovom tele pravdepodobne viac otázok a zmätku než ktorýkoľvek iný druh dávania. Boh však nie je Bohom zmätku a Jeho slovo hovorí o tejto oblasti veľmi jasne:

„Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: ‚O čo ťa okrádame?‘ O desiatky a pozdvihované obetné dary. Preto vás stíha kliatba, lebo ma okrádate vy, celý tento národ. Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte,“ vraví Hospodin zástupov, „či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku.“

Ak chceš vo svojom živote prijať Božiu prosperitu v jej plnosti, nemôžeš prehliadať ani podceňovať základný stavebný kameň Božieho plánu pre tvoje financie. Je nevyhnutné, aby si nasledoval biblický princíp desiatkov. Ak majú byť nad tvojím životom otvorené nebeské okná – a majú zostať otvorené – desiatky musia byť súčasťou tvojho života.

Desiatky nie sú iba biblickým odporúčaním. Nie je to návrh, ktorý môžeš prijať alebo odmietnuť podľa vlastného uváženia. Desiatky sú niečo, čo patrí Bohu. Inými slovami, je to niečo, čo Mu dlžíš.

Možno namietneš, že takýto pohľad by mohol vziať dávanie jeho duchovný rozmer. Môže sa ti zdať, že ak je dávanie desiatkov povinnosťou, stráca sa dobrovoľnosť. Treba si však uvedomiť, že toto nie je ľudská myšlienka. Boh sám hovorí, že ak desiatky nedávame, dopúšťame sa krádeže. On sám vyhlasuje, že desiatky Mu patria.

Desiatky teda nedávaš podľa vlastného rozhodnutia, ale preto, že to Boh ustanovil. Keď Mu ich verne prinášaš, prejavuješ tým svoju úprimnosť a poslušnosť. (Pozri Levitikus 27:30–33, kde je jasne povedané, že desiatky patria Hospodinovi.)

Na druhej strane, obetné dary sú niečo iné. Tie dávaš podľa štedrosti svojho srdca. Závisia od tvojho rozhodnutia a ukazujú, aký veľký záujem máš o Božie veci.

„Každý tak, ako si umienil v srdci: nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok.“

Pamätaj si:

List Hebrejom ukazuje, že desiatky dával už Abrahám. Dal ich ešte pred tým, ako bol ustanovený zákon. V skutočnosti ich priniesol nielen za seba, ale aj za Léviho, ktorý sa narodil až neskôr, v období zákona. Abrahám takto konal v mene svojich potomkov.

Týmto spôsobom dal desiatky aj za svoje duchovné potomstvo – za všetkých, ktorí dnes patria Kristovi a žijú v období milosti.

„A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“

Princíp desiatkov teda nepatrí iba do jedného obdobia. Objavuje sa pred zákonom, pokračuje počas zákona a zostáva platný aj po ňom, v období milosti.

Keď verne prinášaš desiatky, otvárajú sa nad tvojím životom nebeské okná. Pre kresťana je to nevyhnutná súčasť života s Bohom. Ak totiž tieto okná nie sú otvorené, nič z Božieho požehnania nemôže prúdiť k tebe ani ku mne.

Boh pozdvihuje svoju Cirkev, aby sa stala miestom Jeho prítomnosti. Svet okolo teba potrebuje zásah a Boh ho chce zasiahnuť. Ak však zostaneš stáť na mieste a budeš stále premýšľať, koľko si ochotný dať, pripravíš sa o veľkú časť toho, čo ti chce Boh zveriť.

Uchovaj si túto pravdu hlboko vo svojom vnútri. Boh nie je v nedostatku. Nie je na pokraji bankrotu. Práve naopak – chce ťa viesť tak, aby si ty neupadol do nedostatku. Ukazuje ti cestu, ako môže byť tvoj život obnovovaný a ako môžeš prijímať z nadprirodzeného zdroja.

Boží spôsob prijímania vedie cez dávanie:

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“

Keď Boh túžil po synoch, dal svojho Syna – a dnes má nespočetné množstvo synov. Tento princíp sa opakovane potvrdzuje. Vdova zo Sarepty dala z mála, čo mala, a napriek tomu jej zostalo viac než dosť. Mojžiš zažil nadbytok pri zbierkach pre svätyňu. A keď Ježiš nasýtil zástupy, zostalo viac, než bolo na začiatku.

Rovnako je to aj pre teba. Je tu viac než dosť.

Zamysli sa nad tým úprimne. Môžeš dať Bohu viac, než On môže dať tebe? Môže sa stať, že by Boh nemal dosť, aby ti odpovedal na tvoje dávanie? Taká predstava nedáva zmysel. Božie zdroje sú nevyčerpateľné.

„Dosky pozlátil, aj krúžky, cez ktoré prechádzali žrde, urobil zo zlata, ba pozlátil aj žrde.“

Keď žiješ v očakávaní Božej hojnosti, nemusíš sa držať späť zo strachu. Nie je potrebné žiť v obmedzení a nedostatku. Nie je treba byť lakomý ani nemiestne šetriť. Naopak, môžeš žiť s vedomím, že Boh má pre teba viac než dosť.

Maj túto pravdu pred očami, nos ju vo svojom srdci a vyslovuj ju svojimi ústami: je tu pre teba viac než dosť.

Vieš, že si stvorený na Boží obraz. Napriek tomu sa nám niekedy nedarí porozumieť, čo to presne znamená.

Možno dnes dávaš len málo. No Boh ťa pozýva ďalej. Malé kroky nepostačia na život v hojnosti. Potrebuješ rásť – od minima k plnosti.

Takýto posun si vyžaduje rozhodnosť. Na začiatku svojej viery si sa musel postaviť proti tomu, čo ťa ťahalo späť. Nebol to pasívny proces. Musel si odmietnuť starý spôsob života a vykročiť dopredu.

Rovnako to bolo pri uzdravení. Musel si opustiť svoju falošnú vieru, že uzdravenie nie je pre naše dni. Musel si opustiť pochybnosti a urobiť krok viery. Nebolo to prirodzené ani pohodlné, no keď si vykročil, Boh konal a priniesol uzdravenie.

Keď si prvý raz počul o Duchu Svätom a otvoril si sa hovoreniu v nových jazykoch, cítil si sa neisto. Žiadne pasívne očakávanie ti nemohlo priniesť prielom prijatia Ducha Svätého. Musel si násilne rozbiť svoje mylné predstavy, otvoriť ústa a začať vyslovovať tie nádherné nové slová vychádzajúce z tvojho srdca.

A dnes sa nachádzaš v procese ďalšieho obrovského duchovného prielomu - fantastického nadprirodzeného finančného prielomu. Už teraz duchovný svet okolo teba vrie. Ale nebude to plne zjavené bez mocného a násilného úsilia z tvojej strany.

Keď budeš stáť pred príležitosťou dať, môže prísť myšlienka, že si to nemôžeš dovoliť. Táto myšlienka však nevedie k víťazstvu. Je to snaha zastaviť ťa.

„Nemôžeš si dovoliť dať“, bude ti šepkať. „Veď už si toľko dal, to stačí.“ To nie sú myšlienky tvojho podvedomia. To je nepriateľ. Chce ťa okradnúť, chce vidieť, ako trpíš nedostatkom.

Násilne sa mu vzopri slovami: „Choď odo mňa, satan! Odíď z týchto záležitostí. Nič ťa do toho nie je! Celý môj majetok, peniaze a môj potenciálny príjem už patrí Ježišovi Kristovi, môjmu Pánovi a Spasiteľovi. Všetko som to posvätil pre Neho a bude to použité na rozširovanie evanjelia do celého sveta tak, ako ma On povedie v dávaní. A teraz stojím na Božom zasľúbení, že mi vráti všetko, čo Mu dám – vo väčšej miere než som dal – aby som nabudúce mohol dať ešte viac!“

Ujasni si, komu patrí tvoj život aj tvoje zdroje. Keď dávaš, nerob to bez rozmýšľania. Zastav sa, modli sa, odovzdaj to Bohu a dávaj s vierou.

Tento jednoduchý krok má duchovný význam. Uvoľňuje Božiu moc do tvojho života.

Tak vstupuješ do prielomu, po ktorom túžiš. Nezostávaj pri tom, čo je pohodlné. Dávaj viac, než je pre teba prirodzené.

Pamätaj si:

Božie zasľúbenie platí:

„Keď budeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, spočinú na tebe všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať.“

Veril si Bohu, že dostaneš spasenie – a dostal si ho.

Veril si Bohu, že dostaneš uzdravenie – a dostal si ho.

Veril si Bohu, keď si Ho prosil o Ducha Svätého – a dostal si Ho.

Preto Mu môžeš dôverovať aj v oblasti dávania. Môžeš veriť, že ti dá schopnosť dávať a že tvoje dávanie prinesie ovocie. Keď tomu uveríš, môžeš zažiť niečo podobné tomu, čo sa stalo za čias Mojžiša, keď ľudia dávali s takou štedrosťou, až bolo potrebné ich zastaviť:

Nech nikto, ani muž, ani žena, už nič nedonáša na obetu pre svätyňu.“ A tak ľud prestal prinášať, lebo toho, čo doniesli, bolo dosť na vykonanie všetkých prác, ba ešte aj zvýšilo.

Takáto hojnosť nie je nedosiahnuteľná. Každá misijná služba môže mať viac než dosť. Každé kresťanské vysielanie môže mať viac než dosť. Každý program rastu cirkvi, každá nedeľná škola aj každé zhromaždenie môže mať viac než dosť. Dvere domov po celom svete sa môžu otvárať pre evanjelium a potreby ľudí môžu byť napĺňané bez ohľadu na ich rozsah.

Je to obraz dňa, keď bude hojnosť prirodzenou súčasťou Božieho diela. Aby sa to však mohlo stať, potrebuješ vstúpiť do života, v ktorom dávanie a prijímanie funguje podľa Božích princípov. Práve to prinesie taký príliv hojnosti, že lož o nedostatku stratí svoju moc.

Ak sa tejto pravdy chytia veriaci vo veľkom, dôsledky budú viditeľné. Nedostatok, chudoba a hlad nebudú mať posledné slovo. Dávanie sa môže stať začiatkom novej reality hojnosti už tu na zemi.

Celý Izrael sa zapojil do dávania, a preto musel Mojžiš ľud zastaviť. Bolo toho viac než dosť. A hoci sa to môže zdať odvážne, Božia pravda o hojnosti sa naplní.

Príde čas, keď žatva predbehne siatie.

Dávanie je Božím darom. Je „podľa Boha“ a približuje nás k Jeho obrazu. Naučili sme sa, že dávanie prináša človeku prosperitu a uvoľňuje nadprirodzenú moc na činenie zázrakov v jeho živote a skrze jeho život.

„Dávajte a bude vám dané — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“

„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať.“

Často si kladieš otázku: „Môžem si dovoliť dať?“

Boh zaručuje, že dar sa vždy vráti späť – v dobrej miere, natlačenej, natrasenej a pretekajúcej.

To je Boží sľub. Nie náhoda. Je to zaručený duchovný princíp.

Ešte raz, to, že ti tvoj dar bude vrátený, nie je ponechané náhode. Je to zaručená miera výnosu: Dostaneš naspäť rovnakú mieru, akú si dával. Ak daruješ, čo by sa vošlo do čajovej lyžičky, dostaneš naspäť niekoľkonásobok požehnania, ktoré si daroval. Ale ak pozdvihneš svoje dary a začneš dávať po lopatách, potom dávaj pozor, pretože Boh musí pozdvihnúť svoje lopaty požehnania. Nemaj strach, ak chceš postúpiť do „prvej ligy“ v dávaní. Boh má pripravené vagóny pre tých, ktorí dávajú po vagónoch.

Môžeš vidieť, že sľubuje rovnakú mieru, aká bola darovaná. Daj málo a prijmeš málo. Daj veľa a Boh ťa zasype svojím požehnaním.

„Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať.“

Teraz, keď si občerstvil a obnovil svoju myseľ poznaním veľkosti Božej prirodzenosti dávania, môžeš oveľa ľahšie pochopiť, že cesty sveta nie sú Božími cestami.

Podľa svetských princípov ekonómie, keď niečo daruješ, máš potom menej. Ak daruješ peniaze, pôdu alebo jedlo, budeš mať menej z toho, čo si daroval.

V Božej ekonómii akýkoľvek dar, ktorý dávaš, ti nakoniec vždy prinesie väčšiu prosperitu, než akú si mal v okamihu, keď si ten dar dával. Jednoducho povedané, dávaním Bohu nemôžeš stratiť.

Podľa princípov Božej ekonómie každým darom, ktorý dávaš, uvoľňuješ do svojho života Božiu moc na mnohonásobné rozmnoženie toho daru. Dary sa stávajú mocnou silou, ktorá presahuje prirodzenú oblasť do oblasti duchovnej, kde sa množia – niektoré na tridsaťnásobok, niektoré na šesťdesiatnásobok a niektoré na stonásobok.

Ak dáš niekomu niečo, aj keby to vyhodil, nemôže to zastaviť duchovnú moc toho daru, aby pôsobila smerom k prosperite v tvojom živote. Aj keby bol dar zneužitý, aj tak ti prinesie prosperitu.

Všimni si, že Boh hovorí, že požehná darcu, nie dar.

Svet hovorí, že dávanie darov zmenšuje bohatstvo. Logika hovorí, že keď človek niečo daruje, už to nemá. Ale Božie slovo hovorí, že dar neznižuje majetok, ale ho zvyšuje!

„Mnohí pochlebujú urodzenému človeku a každý je priateľom toho, kto je štedrý.“

Ak dávaš, ukazuješ ochotu napĺňať potreby ostatných. Biblia učí, že vďaka tvojej štedrosti budeš mať priateľov. Nekupuješ si ich – tvoja štedrá prirodzenosť ich k tebe nadprirodzene priťahuje.

Táto Božia moc pôsobí dokonca aj vo vzťahu k nepriateľom. Biblia to hovorí a tak to je. Boh chce, aby si mal priateľov a zasľubuje ti priateľov ako jednu z odmien za to, že sa staneš štedrým darcom.

„Ak sa Hospodinovi páčia cesty človeka, zmieri s ním aj jeho nepriateľov.“

Tvoj dar je prirodzený kľúč k nadprirodzenej moci konať zázraky v tvojom živote.