Bicie! Trúbky!...a viac!

V Ráne na eFeMku sme hovorili o významnej osobnosti slovenských dejín a účastníkovi misie Anthropoid. Život, osobnosť aj cestu Jozefa Gabčíka nám priblížil historik Martin Posch z Historického ústavu SAV. Autor knihy "Jozef Gabčík - Človek, vojak, legenda" vysvetlil aj to, ako sa pohľad na Gabčíka ako na národného hrdinu menil v čase.

Karol Lovaš: Vzťahy

Balla je stabilná spisovateľská značka. Stále rovnako sebaironický, stále neľútostne ironický. Potvrdzuje auru autora schopného abstrakcie od každodennej všednosti, ktorej prejavy sú však jednou z najvýraznejších motivácií jeho písania. Nezľavuje z mizogýnskych a zdanlivo mizantropických štylizácií, avšak podstatnejšie než úvahy o miere ich autenticity je vypäto etické a humanistické vyznenie v podtexte. V réžii Mileny Lukáčovej číta Pavol Michalka, redakčne pripravila Zuzana Belková.

Balla je stabilná spisovateľská značka. Stále rovnako sebaironický, stále neľútostne ironický. Potvrdzuje auru autora schopného abstrakcie od každodennej všednosti, ktorej prejavy sú však jednou z najvýraznejších motivácií jeho písania. Nezľavuje z mizogýnskych a zdanlivo mizantropických štylizácií, avšak podstatnejšie než úvahy o miere ich autenticity je vypäto etické a humanistické vyznenie v podtexte. V réžii Mileny Lukáčovej číta Pavol Michalka, redakčne pripravila Zuzana Belková.

Balla je stabilná spisovateľská značka. Stále rovnako sebaironický, stále neľútostne ironický. Potvrdzuje auru autora schopného abstrakcie od každodennej všednosti, ktorej prejavy sú však jednou z najvýraznejších motivácií jeho písania. Nezľavuje z mizogýnskych a zdanlivo mizantropických štylizácií, avšak podstatnejšie než úvahy o miere ich autenticity je vypäto etické a humanistické vyznenie v podtexte. V réžii Mileny Lukáčovej číta Pavol Michalka, redakčne pripravila Zuzana Belková.

Balla je stabilná spisovateľská značka. Stále rovnako sebaironický, stále neľútostne ironický. Potvrdzuje auru autora schopného abstrakcie od každodennej všednosti, ktorej prejavy sú však jednou z najvýraznejších motivácií jeho písania. Nezľavuje z mizogýnskych a zdanlivo mizantropických štylizácií, avšak podstatnejšie než úvahy o miere ich autenticity je vypäto etické a humanistické vyznenie v podtexte. V réžii Mileny Lukáčovej číta Pavol Michalka, redakčne pripravila Zuzana Belková.

Balla je stabilná spisovateľská značka. Stále rovnako sebaironický, stále neľútostne ironický. Potvrdzuje auru autora schopného abstrakcie od každodennej všednosti, ktorej prejavy sú však jednou z najvýraznejších motivácií jeho písania. Nezľavuje z mizogýnskych a zdanlivo mizantropických štylizácií, avšak podstatnejšie než úvahy o miere ich autenticity je vypäto etické a humanistické vyznenie v podtexte. V réžii Mileny Lukáčovej číta Pavol Michalka, redakčne pripravila Zuzana Belková.

Mali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal šumbajku, ja som mal luk. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť všetky mená v kalendári aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. Boli sme najlepší priatelia v Novohrade a vedeli sme, že ak nás raz niečo rozdelí, bude to tretia svetová vojna. Naše puto sme dokonca zvečnili krvou pod starým orechom na okraji mestského parku. Slnko vykašliavalo posledné zvyšky dňa, tiene tvrdli, Kápia od vzrušenia prdel a ja kretén som zabudol doniesť nôž. Akt krvinkového spečatenia však už nebolo možné zastaviť, preto sme sa navzájom dohrýzli do krvi a vlčie rany, ktoré nám ostali na predlaktiach, sme spojili do pevného zväzku. Bratstvo bolo dokonané, najvyšší čas vrátiť sa domov ku kôprovému prívarku. Nič na svete nie je silnejšie ako krv, pošepol Kápia a opľul poštára, ktorý preletel okolo nás na baklažánovom bicykli. Odvtedy musia naši otcovia chodiť po listy na poštu.

Mali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal šumbajku, ja som mal luk. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť všetky mená v kalendári aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. Boli sme najlepší priatelia v Novohrade a vedeli sme, že ak nás raz niečo rozdelí, bude to tretia svetová vojna. Naše puto sme dokonca zvečnili krvou pod starým orechom na okraji mestského parku. Slnko vykašliavalo posledné zvyšky dňa, tiene tvrdli, Kápia od vzrušenia prdel a ja kretén som zabudol doniesť nôž. Akt krvinkového spečatenia však už nebolo možné zastaviť, preto sme sa navzájom dohrýzli do krvi a vlčie rany, ktoré nám ostali na predlaktiach, sme spojili do pevného zväzku. Bratstvo bolo dokonané, najvyšší čas vrátiť sa domov ku kôprovému prívarku. Nič na svete nie je silnejšie ako krv, pošepol Kápia a opľul poštára, ktorý preletel okolo nás na baklažánovom bicykli. Odvtedy musia naši otcovia chodiť po listy na poštu.

Mali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal šumbajku, ja som mal luk. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť všetky mená v kalendári aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. Boli sme najlepší priatelia v Novohrade a vedeli sme, že ak nás raz niečo rozdelí, bude to tretia svetová vojna. Naše puto sme dokonca zvečnili krvou pod starým orechom na okraji mestského parku. Slnko vykašliavalo posledné zvyšky dňa, tiene tvrdli, Kápia od vzrušenia prdel a ja kretén som zabudol doniesť nôž. Akt krvinkového spečatenia však už nebolo možné zastaviť, preto sme sa navzájom dohrýzli do krvi a vlčie rany, ktoré nám ostali na predlaktiach, sme spojili do pevného zväzku. Bratstvo bolo dokonané, najvyšší čas vrátiť sa domov ku kôprovému prívarku. Nič na svete nie je silnejšie ako krv, pošepol Kápia a opľul poštára, ktorý preletel okolo nás na baklažánovom bicykli. Odvtedy musia naši otcovia chodiť po listy na poštu.