Chrobák v hlave_FM

Šaty robia človeka a tradičný kroj robí Slováka? Ako vznikal náš národný odev a čo nám v skutočnosti hovorí o našej histórii? Bol naozaj slovenský, alebo mal oveľa viac spoločného s uhorskou módou, než si dnes pripúšťame? Čo sa nosilo v meste a čo na dedine? V relácii Chrobák v hlave_FM sa Zuzana Botiková rozpráva s historičkou Evou Hasalovou zo Slovenského národného múzea – Historického múzea o národnej móde, dobových trendoch, mýtoch, identite aj inšpiráciách.

Sú sociálne siete ešte stále len nástrojom komunikácie, alebo sa z nich stala (ne)riadená sila, ktorá mení naše vzťahy, politiku aj predstavu o realite? V dnešnej časti relácie Chrobák v hlave_FM sa Zuzana Botiková rozpráva s Samom Marecom o tom, prečo sociálne siete oslabujú spoločnosť, prehlbujú konflikty a sťažujú našu schopnosť spoločne riešiť problémy. Reč bude aj o tom, čo sa skrýva za provokatívnym názvom jeho novej knihy Sociálne siete musia byť zničené.

Prečo sa ako jednotlivci v dave správame inak a čo robí z lídra populistu, ktorý dokáže spoločnosť ľahko rozštiepiť? Týmito otázkami sa dlhodobo zaoberá profesor sociálnej psychológie Stephen Reicher z Univerzity v St. Andrews, ktorý bol v Bratislave pri príležitosti ESET Science Awards. Okrem odborného pohľadu na rozdelenú spoločnosť a vplyvu digitálneho prostredia sa v tomto vydaní Chrobáka v hlave_FM pozrieme aj na cestnú cyklistiku a na to, ako sa princípy skupinového správania prejavujú v samotnom pelotóne.

Kde je pri sociálnych sieťach hranica medzi bezpečím a cenzúrou? Je vek 16 rokov skutočným míľnikom v digitálnej dospelosti? Dnes v relácii Chrobák v hlave_FM riešime algoritmy, toxické bubliny a vplyv technológií na mladých ľudí. O výsledkoch výskumov a realite mladých na Slovensku viac povie Ema Brunovská z Rady mládeže Slovenska.

Tradičná ľudová kultúra dnes už nie je len o uchovávaní minulosti, ale čoraz viac aj o súčasnom a najmä osobnom zážitku. V relácii Chrobák v hlave_FM sa rozprávame o tom, ako sa mení podoba folklóru v 21. storočí, či je dôležitá autenticita a aký je vzťah mladých ľudí k ľudovému tancu. Zuzana Botiková privíta tanečného pedagóga a choreografa Vlada Michalka.

Ako dnes vyzerajú zdravé vzťahy v čase umelej inteligencie, sociálnych sietí a polarizovanej spoločnosti? A kto vlastne formuje predstavy mladých o láske, hraniciach či intimite – škola, ulica, alebo už skôr influenceri a digitálne prostredie? Toto vydanie relácie Chrobák v hlave_FM sa zameriava aj na napätie medzi ideálmi, ktoré o vzťahoch komunikujeme, a realitou, ktorú mladí ľudia zažívajú – vrátane otázok moci, nerovností či tlaku na „dokonalé“ vzťahy. So vzťahovou lektorkou Luciou Holečkovou zo združenia InTYMYta sa rozprávame o tom, ako dnes učiť o vzťahoch zmysluplne, kriticky a v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta.

V ďalšom vydaní Chrobáka v hlave_FM sa spolu s filozofkou Danielou Vacek pozrieme na umelú inteligenciu a na to, ako nám možno nenápadne mení hodnoty priamo pred očami. Môžeme ešte hovoriť o talente a úspechu, keď mnohé úlohy za nás dnes vypočíta softvér? Prečo máme potrebu dávať strojom ľudské vlastnosti a kto nesie zodpovednosť, keď sa algoritmus v praxi pomýli? A čo si myslieť o veľkých katastrofických víziách technologických lídrov, ktoré v poslednom čase zaplavujú internet?

Prečo sú vtip, satira či irónia dôležitou súčasťou verejnej debaty a ako môžu pomáhať kriticky pomenúvať moc a spoločenské problémy? Toto vydanie relácie Chrobák v hlave_FM sa zároveň dotýka aj situácií, keď humor prestáva byť len nevinnou zábavou a môže prispievať k polarizácii, šíreniu stereotypov či manipulácii, najmä v online priestore. Zuzana Botiková sa rozpráva s výskumníčkami Katarínou Motykovou a Ninou Cingerovou o jazykovednom skúmaní vzťahu medzi humorom a demokraciou aj v širšom medzinárodnom kontexte.

Aký bol historický a spoločenský kontext výstavby vodných diel počas socializmu a aké boli príbehy ľudí, ktorým tieto zásahy zásadne zmenili život? S režisérom Martinom Gondom a scenáristkou Zuzanou Liškovou hovoríme o Starine aj Liptovskej Mare, o rozdieloch medzi filmovým spracovaním a rozhlasovou hrou, o práci s autentickými svedectvami a o tom, ako sa dá umelecky uchopiť pamäť miesta. Dotkneme sa napokon aj širšieho rozmeru krajiny a kolektívnej pamäti: čo z „zatopených“ príbehov v nás rezonuje dnes a prečo je dôležité ich znovu vynárať.

Bol evanjelickým farárom, sociológom a realistickým kritikom vlastného národa – Ján Lajčiak pomenúval slabosti Slovákov už pred viac ako sto rokmi. V čom je jeho myslenie dnes znepokojivo aktuálne a prečo sa k nemu vracia Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v inscenácii Text Lajčiak? O intelektuálovi, ktorý z fary v dedinke pod Čertovicou písal štúdie o Slovákoch a kultúre, sa Zuzana Botiková rozpráva s režisérom Rasťom Ballekom a dramaturgom Máriom Drgoňom.