Čítanie zo zahraničnej tlače

Trvalá hodnota

Ladislav Ballek tvrdil, že príbeh je najcelistvejšia správa o ľuďoch. Vo svojej prvotine, novele Útek na zelenú, ako aj ďalších raných dielach, však príbeh pred čitateľom rafinovane šifruje. V polovici 70.rokov minulého storočia, v čase volania po veľkom románe, našiel svoju cestu v návrate do rodných Šiah, ktoré literárne nazval Palánok. A našiel aj príbeh. Ten poháňa legendárny román Pomocník a je jednou z hybných síl prvého slovenského postmoderného románu Agáty.

„V Ballekovom diele nenájdeme jednu nevydarenú vetu.“

Igor Hochel

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková

Zvuk: Andrej Klimits

Pripravila Helena Himičová.

Pripravila Helena Himičová.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s Igorom Hochelom.

Obhajujte svoje JA!

Kto vôbec je tento Bellow? Alebo, ak chceme, v čom je jeho problém?

Je až neuveriteľné, čo všetko rozptýlil do svojho výživného diela.

Je až nepravdepodobné, aké kvantá myšlienok do svojej hemisféry za takmer deväťdesiat rokov života vtesnal, pričom o duševnom rozpoložení intelektuála svojej doby sa narozmýšľal viac ako ktokoľvek z jeho literárnych súčasníkov v USA a na celom svete.

Či už odpovede na svoje otázky našiel, asi nie je až také dôležité. Je totižto zrejmé, že presne naformulovaná otázka má omnoho väčší význam ako vycifrovaná odpoveď.

„Jeho hrdinovia sú na konci knihy ešte vo väčšej šlamastike ako na jej začiatku.“

Ján Vilikovský

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Ján Vilikovský, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková

Zvuk: Peter Pištek

Pripravil Michal Herceg.

Pripravil Martin Benikovský v spolupráci s doktorkou Zuzanou Bariakovou.

Svedomie Západného Nemecka

Ak by sme sa sústredili na vymenovanie tém, ktoré vniesol do svojho diela, vznikol by akýsi krátky výkladový slovník západonemeckej povojnovej reality. Ak by sme ich pedantne podrobili kritickému rozboru, nestačili by na to ani tri či štyri relácie na pokračovanie. Dalo by sa predpokladať, že za témami fašizmu, antifašizmu, denacifikácie, militarizmu, účtovania s II. svetovou vojnou, hospodárskeho zázraku, ale aj klerikalizmu, pokrytectva katolíckej cirkvi či mediálnej manipulácie a byrokracie stojí „homo politicus“. Nie je to tak, jeho knihy sú v tej najlepšej viere apolitické. A hoci to dnes neznie moderne - ako mimoriadne citlivého človeka ho väčšmi zaujímala záchrana základných hodnôt ľudskosti. Azda najznámejším dielom Heinricha Bölla je román Biliard o pol 10, považovaný za jeden z najväčších európskych povojnových románov. Vyšiel v roku 1959 a veľkej popularity sa dočkal aj v Československu.

„Antihrdinstvo Böllových postáv je výrazom silnej potreby občianskej normálnosti. Povedané dnešným intelektuálnym slovníkom – je akceptovaním toho, čo je iné a čo iným chce zostať.“

Adam Bžoch

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: doc. Mgr. Adam Bžoch, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Táňa Horváthová

Pripravila Lucia Cifraničová v spolupráci s doktorom Jánom Gavurom.

Básnik ... od Boha

Josif Alexandrovič Brodskij bol sovietsky básnik a disident ruskej národnosti, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1987. Narodil sa v židovskej rodine v Leningrade, ako 15-ročný zanechal štúdium a po neúspešnom pokuse o prijatie na námornícku školu sa učil za frézara. Namiesto štúdia však naďalej striedal povolania: pracoval v kotolni, na majáku a zúčastnil sa aj geologických expedícií. Vlastnej literárnej dráhe sa začal venovať v druhej polovici 50.rokov – jeho ranú tvorbu výrazne ovplyvnilo priateľstvo s básničkou Annou Achmatovovou. V roku 1964 bol obvinený z „parazitizmu“ a odsúdený na nútené práce. Po proteste prominentných sovietskych a zahraničných umelcov mu trest zmiernili. Po vyhnaní zo Sovietskeho zväzu sa v roku 1972 usadil v USA, kde prednášal literatúru na niekoľkých univerzitách a venoval sa umeleckej a publikačnej činnosti. Spomedzi jeho mnohých legendárnych básni a próz rezonuje predovšetkým esej Vodoznaky – Zrkadlenie času. Ide o hold Benátkam, večnému mestu na vode, mestu, ktoré mu pripomínalo rodný Petrohrad. Celý život sa učil po anglicky a po poľsky – predovšetkým kvôli prekladom svojho obľúbeného básnika a priateľa Czesława Miłosza. Tiež sa zaujímal o klasickú filozofiu, náboženstvo, mytológiu a anglickú a americkú poéziu.

„Poézia Josifa Brodského nie je ľahko čitateľná. Treba ju vnímať nielen emocionálne, ale aj racionálne.“

Mária Kusá

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.