Čudnopis

Čudnopis

By
Download on the App Store

Čudnopis episodes

  • Čudnopis (R) (13.7.2025 07:46)
    Najťažšie obdobie svojej histórie zažila obec, o ktorej dnes bude reč, pravdepodobne za tureckých nájazdov. Veď od roku 1543 do roku 1676 napadli turecké hordy obec či mestečko sedemkrát, viackrát ju vyplienili, a raz odviekli 500 mladých ľudí do otroctva. Z obdobia tureckých vpádov pochádzajú aj slávne vínne pivnice na neďalekej Starej Hore, ktoré spočiatku ľudom slúžili ako úkryt pred Turkami. Z približne 140 zachovaných pivníc je dnes jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Mnohí z vás iste už tušia, že dnes bude reč o Sebechleboch. Poďme teda pátrať po motivácii vzniku názvu obce. Viac povie Jaromír Krško, ktorý sa sídelnými názvami zaoberá na Katedre slovenského jazyka a komunikácie na filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
    6 min
  • Čudnopis (R) (6.7.2025 07:46)
    Medzi najzvláštnejšie názvy, ktorých pôvod sme sa v rubrike Čudnopis pokúšali vysvetliť, istotne patrí Polerieka v Turci. Zisťovali sme, čo si myslia miestni a pýtali sme sa aj jazykovedca, profesora Jaromíra Krška. Poďte teda pátrať s nami.
    6 min
  • Čudnopis (R) (29.6.2025 07:46)
    Tentokrát preskúmame pôvod názvu liptovskej obce, ktorá dala Slovensku známych literátov, vedcov či hercov - a preslávil ju úspešný, priam legendárny film Tisícročná včela či zbojník Pacho. Áno, dnes sa vyberieme do Hýb a to, čo vieme alebo len tušíme, sa nám možno pokúsi vyvrátiť profesor Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
    6 min
  • Čudnopis (R) (22.6.2025 07:46)
    K starým služobníckym osadám patrí aj obec Podkonice. Presnejšie by sme mali hovoriť o Koniciach, osade, ktorá kedysi ležala nad súčasnou osadou. Jej obyvatelia sa, okrem iného, starali o kone pánov zo Slovenskej Ľupče. Možno trochu predchádzame výkladu profesora Jaromíra Krška z Katedy slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univarzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďme teda po poriadku.
    6 min
  • Čudnopis (R) (15.6.2025 07:46)
    História sokoliarstva siaha údajne až do obdobia okolo 2000 rokov pred naším letopočtom. Prvými sokoliarmi boli pravdepodobne kočovnícki z ázijských stepí, Prečo o tom hovoríme? Nuž, lebo obec, o ktorú sa v Čudnopise budeme zaujímať, sa v histórii so sokoliarstvom spájala.
    5 min
  • Čudnopis (R) (8.6.2025 07:46)
    V rubrike Čudnopis pátrame po pôvode názvov obcí. Mnohé sú tradičné, historické, ale niektoré vznikli len nedávno. To platí aj o názve Čierny Balog. Na mape sa zjavil až na sklonku 19. storočia a spojil viacero osád na Čiernom Hrone. Ale nepredbiehajme. Viac nám v dnešnej časti nášho cyklu prezradí jazykovedec, profesor Jaromír Krško, ktorý sa motiváciou vzniku sídelných názvov zaoberá profesionálne.
    6 min
  • Čudnopis (R) (1.6.2025 07:46)
    Pred týždňom sme sa v reprízovej rubrike "Čudnopis" venovali zemepisným názvom, ktorých archaická podoba bola odvodená od adjektíva regiónu a pomenovania svätého, ktorému bol zasvätený kostol alebo kaplnka. Preskúmali sme oblasť Liptova, ale ponúkajú sa aj sídelné názvy západnejšie ležiaceho Turca. No a najmä o nich vám teraz viac prezradí jazykovedec, profesor z Univerzity Mateja Bela Jaromír Krško.
    6 min
  • Čudnopis (R) (25.5.2025 07:46)
    Zaujímavým javom v názvosloví našich obcí je prípad, keď sa v ňom stretáva zemepisné určenie, teda región v podobe napríklad adjektíva gemerský, liptovský, turčiansky a krstné meno. Spája ich aj to, že v minulosti sa v názve vyskytovalo slovíčko svätý/svätá... Viac nám už v ďalšej repríze Čudnopisu prezradí profesor Jaromír Krško spolu s redaktorom Egonom Tomajkom.
    6 min
  • Čudnopis (11.5.2025 07:46)
    Niektoré obce nás prekvapia svojou starobylosťou, iné sú, napriek zdaniu, vlastne celkom mladé. Aj preto majú dedinky naokolo folklórne tradície a obec nášho dnešného záujmu nie. Nebudeme vás viac napínať, v repríze Čudnopisu sa vyberieme do Ľubochne. Hovoriť o nej bude a na miestne unikáty nás upozorní profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Univerzity Mateja Bela v spolupráci s Egonom Tomajkom.
    5 min