Milí priaznivci Čudnopisu, v ďalších častiach nášho poznávacieho cyklu ešte zostaneme na Považí a budeme skúmať viacero obcí, ktoré dnes už na mape nenájdeme. Jednoducho preto, lebo sa pripojili k väčším obciam či mestám. Takýmto príkladom je aj bývalá obec Nosice. Viac nám o nej prezradí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Je zaujímavé sledovať, ako sa naša lexika postupne mení. Ako slová z jej okraja doslova miznú, ako sa výrazy z jej stredu posúvajú na okraj a neologizmy alebo cudzie slová sa zasa v celkom inom význame dostávajú medzi pár superfrekventovaných slov. Aj k riešeniu dnešnej čudnopisnej tajničky bude mať preto bližšie staršia generácia.

V historickom vývine slovenského jazyka nájdeme pre jazykovedcov nejeden kúzelný okamih. Možno takým nazvať aj dispalatalizáciu vokálov, napríklad keď sa podoba slova dostáva do spisovnej slovenčiny zdanlivo z nárečia a pritom vlastne z praslovančiny. Viac vysvetlí profesor Jaromír Krško.

Nebýva ani v Čudnopise taká veľká hustota zaujímavých sídelných názvov, ako sme s pánom profesorom Krškom objavili na Považí. Už sme po reštarte navštívili Bezdedov aj Hoštinú a teraz, zasa čo by kameňom dohodil, stojíme v Dohňanoch. Trúfate si na vysvetlenie názvu obce?

Dnes budeme pokračovať v našom čudnopisnom pátraní len pár kilometrov od obce Vieska - Bezdedov, ktorú sme navštívili pred týždňom. Po ďalších zaujímavostiach budeme pátrať spolu s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Milí poslucháči, dlhý čas sme vám v našom cykle Čudnopis ponúkali reprízy starších častí našej rubriky. V tejto chvíli sme však pripravení pustiť vám celkom novú, ešte celkom teplú a neopočúvanú novinku - rozprávanie o pôvode názvu obce Bezdedov. Ako so starými známymi sa v nej stretneme s jazykovedcom - profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pri našom putovaní za zaujímavými zemepisnými názvami sa nám v našej rubrike už podarilo dostať do viacerých miest, ktoré sa preslávili hradom. Dnes bude reč o ďalšom. Stojí na zvláštnom kopci nad mestečkom, neďaleko hraníc s Maďarskom... a tí, čo si stihli pomyslieť na Fiľakovo, sa trafili. Zopakujme si informácie o meste a motivácii vzniku sídelného názvu s redaktor Egonom Tomajkom a odborným garantom – jazykovedcom Jaromírom Krškom.

Milí priaznivci Čudnopisu, dnes navštívime obec, ktorá dala svetu významných ľudí - lekára aj spisovateľa – a ich meno odkazuje na obec, v ktorej sa narodili. Ale poďme pekne poporiadku: chladný deň na sklonku zimy, píše sa rok 2015. Redaktor Egon Tomajko zaparkuje auto pri nenápadnom pomníku s jednoduchým nápisom Ján Jesenius, 1566 – 1621. Potom sa vydá hľadať niekoho, komu by mohol položiť známu otázku.

Dnes sa v Čudnopise pozrieme na Horné Kysuce a zopakujeme si návštevu Čadce. Ozaj, napadne vám, podľa čoho by mohla byť Čadca pomenovaná? Prekvapilo by vás, keby sme vám povedali, že to môže súvisieť s klčovaním lesa alebo s vypaľovaním krovísk? Nás nie. Ale čo ak je všetko celkom inak? Jazykovedec Jaromír Krško vám ponúkne riešenie tejto tajničky.

V ďalšom pokračovaní nášho cyklu Čudnopis nás Egon Tomajko pozve až do Tekova. Presnejšie do Levíc. Názov tohto historického mesta a pôvodne azda obranného strážneho hradu nabáda k veľmi jednoduchým záverom, ale motivácia jeho vzniku je predsa len iná. Na názor sa budeme pýtať obyvateľov mestečka, ale slovo dáme aj odborníkovi, jazykovedcovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.