DALILA šou Petry Bernasovskej

Po tom, ako sa Európou postupne šírila Lutherova a Kalvínova reformácia, tak sa aj formovali organizačné štruktúry reformovaných kresťanov. Ako to bolo vo vtedajšom Uhorsku a teda aj na dnešnom Slovensku budeme hovoriť v nasledujúcom pokračovaní historického slovníka. S Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vám príjemné počúvanie želá Peter Turčík.

V minulých dvoch pokračovaniach nášho slovníka sme hovorili o tom, ako sa na území dnešného Slovenska organizovala katolícka cirkev, a potom aj reformované cirkvi, teda najme evanjelici a aj kalvíni. Dnes budeme spolu s docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave hovoriť o počiatkoch grécko-katolíckej cirkvi u nás a dotkneme sa aj komplikovaného vzťahu s pravoslávnou cirkvou.

Turko-mongolské národy Strednej Ázie zohrávali od svojho prieniku do cisárskej Číny dynastie Chang a do cisárskeho Ríma významnú rolu v dejinách. Ich činy však boli démonizované práve tými, ktorých zasiahla expanzia týchto kočovníkov. Samozrejme, že na svojom pochode smerom na západ istým spôsobom deštruovali pozornosti. V konečnom dôsledku sa stali Turci a ich predkovia - Osmani a Seldžukovia- neodmysliteľnou súčasťou európskych dejín. Nasledujúce pokračovania historického slovníka budú o tom, čo predchádzalo vzniku moderného Turecka na začiatku 20. storočia.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Turko-mongolské národy dvetisíc rokov mnohostranne pôsobili na dejiny Číny, Indie, Perzie, Blízkeho východu, Malej Ázie, Egypta a Európy. Poznanie ich početných zásahov do chodu dejín - navyše s komplikovanými dôsledkami - je pre pochopenie histórie viacerých krajín a takých udalostí, akými boli sťahovanie národov, križiacke výpravy či zámorské výpravy Európanov - naozaj nevyhnutné.

Okrem ďalších vĺn tureckých výbojov pokračovateľov Mahmúda z Ghazny v severnej Indii sa rozvinul prúd Ogusov, teda Seldžukov, v dnešnom Iraku, Iráne a v Malej Ázii. Veľká seldžucká ríša s centrom v Bagdade mala síce ešte veľmi voľné mocenské štruktúry, ale Turci tu už vládli pod takpovediac pod vlastnou zástavou. Súčasne sa stali dejinnou nevyhnutnosťou aj ideologické i vojenské konflikty s Byzanciou. Tú Seldžukovia prvýkrát porazili v bitke pri Manzikerte v roku 1071, o šesť rokov neskôr dobyli Jeruzalem a o dekádu neskôr aj Antiochiu. Odpoveďou latinského kresťanstva boli križiacke výpravy.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Pôvod dervišských bratstiev siaha k počiatkom islamu a niektoré ich praktiky dokonca do predislamského obdobia. V dervišských rituáloch sa objavujú tanečné prvky starých egejských kultúr, sezónnych rituálov z Egypta, Babylonu i Perzie. Sú v nich aj odkazy na šamanizmus stredoázijských Turkov a mystickú filozofiu novoplatonikov. Pod vedením dervišov často dochádzalo k povstaniam, mali široký vplyv a dokázali masy presviedčať o svojej pravde. Keď sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia šíri ruský, britský a francúzsky kolonializmus, do čela ľudového opozičného hnutia sa stavajú dervišské rády. I z toho dôvodu panovníci občas formálne uznali nejaký z rádov a ponúkli jeho vodcom privilegované postavenie. Bratstvo mevléviov bolo v tomto ohľade najkonformnejšie, získalo si dôveru osmanských sultánov a požívalo patričnú dôveru.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.

Vpád Mongolov respektíve Tatárov v prvej polovici 13. storočia do strednej Európy je dobre známa historická udalosť. Dnes budeme hovoriť teda najmä o tom, čo tomu predchádzalo a najmä o hlavnom organizátorovi expanzie Mongolov - o Džingischánovi. S orientalistkou doktorkou Xéniou Celnárovou.

Minule sme hovorili najmä o vynikajúcom vojvodcovi Džingischánovi, expanzia ktorého spôsobila zásadnú premenu mocenského rozdelenia obrovského územia od Čínskeho mora až po dnešné Sliezsko a Moravu. Dnes budeme hovoriť najmä o tom, čo nasledovalo po jeho smrti a ako sa to prejavilo najmä v oblasti Malej Ázie a na Blízkom východe. S orientalistkou doktorkou Xéniou Celnárovou.

Všetkým je nám známy pojem Osmanská ríša, kedysi sa používal aj Otomanská ríša, neskôr aj metaforicky Vysoká Porta. Dnes budeme hovoriť o zakladateľoch tohto dobre organizovaného štátneho útvaru, ktorý pretrval takmer 800 rokov a dedičom tohto dobre organizovaného štátneho útvaru je dnešné Turecko.

S orientalistkou Xéniou Celnárovou.

Prijatím titulu sultána Osmanom začala Osmanská ríša najprv výboje v Malej Ázii proti následníckym štátom Rúmskeho sultanátu. Dobytie Burzy im dalo prvý záchytný bod v oblasti mestskej civilizácie. Dnes budeme hovoriť najmä o tom, ako vznikla elitná vojenská jednotka - oddiely janičiarov. Tí neskôr získali postupne politický vplyv a bol podobný tomu, aký mala pretoriánska garda v rímskom cisárstve alebo mamlúci v chalifáte.

Účinkujú: PhDr. Xénia Celnárová, Peter Turčík.