DALILA šou Petry Bernasovskej

Pripravila Katarína Hrnčiarová.

Pripravila Daniela Lešová v spolupráci s docentkou Martou Součkovou.

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

1.časť: Bytosť živelná

Dielo Františka Švantnera tvorí vyvrcholenie významnej tendencie v slovenskej literatúre - prózy naturizmu. Čitateľ sa stretáva s mimoriadne vzdelaným človekom, v podstate so samoukom. Je to neuveriteľné, ak uvážime, že nevytiahol päty zo stredného Slovenska. Švantner písal prózu, no svojim zameraním to bol básnik - básnik sujetu. Nekládol dôraz na dejovú stránku, literárne dielo totiž chápal ako záležitosť výrazu. V prvom období tvorby - v novelovej zbierke Malka (1942) a v románe Nevesta hôl (1946) - tvaroval svoje texty ako hrôzostrašné príbehy. S bravúrou dokázal vyjadriť tie stavy, ktoré sú výsledkom nie vedomej, ale podvedomej, doslova až nevedomej hĺbky ľudskej duše.

„Švantner bol presvedčený, že literárny proces nemôže byť čisto rozumovou záležitosťou, pretože vedel, že ani človek nekoná len rozumovo, ale aj pudovo.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Stanislav Kaclík

2.časť: Bytosť rozumová

František Švantner bol posadnutý možnosťou vyjadriť celého človeka. V povojnových rokoch začal oveľa viac ako predtým čítať filozofickú a sociologickú literatúru - po vydaní románu Nevesta hôľ si uvedomil, že už viac nemôže zotrvávať pri próze naturizmu. V druhej fáze tvorby už jeho hrdina vystupuje ako bytosť rozumová (s ohľadom na všetky iracionálne sily). Dôkazom toho je aj monumentálny román Život bez konca, v ktorom na príbehu obyčajnej dievčiny Paulíny sleduje takmer polstoročie slovenskej reality od konca 19.storočia až po predmníchovské obdobie. Dielo je vyjadrením filozofie, v ktorom život nadobúda prevahu nad smrťou - každá smrť je zároveň koncom aj začiatkom. Švantner zároveň v tomto období napísal aj niekoľko existenciálne ladených próz (Dáma, Sedliak, Kňaz), ktoré sú, prihliadajúc na čitateľský zážitok, skutočnými skvostami slovenskej povojnovej literatúry. Ich autor zomiera predčasne, na jeseň roku 1950 v Prahe, kam ho previezli v nádeji úspešnej operácie mozgového nádoru. Posledné dva roky prežil v silných bolestiach hlavy, postupne strácal zrak aj hlas.

„Švantner veril v to, že život má podobu rieky, ktorá neustále plynie.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Stanislav Kaclík

Pripravil Valerij Kupka.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Milanom Hamadom.

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Pripravila Zuzana Feješová.

Pripravila Laura Petraššovitšová v spolupráci s profesorkou Annou Valcerovou.