Die Slowakei hautnah, Magazin über die Slowakei in deutscher Sprache

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

(R)

V próze Moniky Kompaníkovej nenájdete žiadne dejinné zvraty ani veľké tragédie - iba tie drobné osobné tragédie, ktoré vznikajú zo zdanlivo banálnych nedorozumení, strachu a neschopnosti a ktoré sa generačne reťazia. Laureátka literárnej Ceny Anasoft litera bravúrne potvrdzuje svoj talent, rozprávačské umenie i schopnosť pozrieť sa svet prenikavými, všímavými očami. Kompaníkovej príspevku k témam nešťastnej rodiny, problematického detstva, oklieštenej emocionality a ruptúr v komunikácii rodičov a detí nechýba naliehavosť a autenticita. Narúša stereotypy a hlási sa k ambícii vytrvať v poetike „príbehu z detailov príbytkov, rastlín aj zvierat, pričom najpravdivejšia je vo chvíľach, keď sa z krajiny v neustálom pohybe stáva krajina mysle“.