Die Slowakei hautnah, Magazin über die Slowakei in deutscher Sprache

Na rozsiahlom území dnešnej Ukrajiny a juhu i severe európskej časti dnešného Ruska žilo v 6.až 8.storočí najmenej 10 slovanských kmeňov. Letopisec Nestor poznal aj ich mená. Tieto kmene postupne zakladajú svoje kniežatstvá a najmocnejším z nich sa stala Kyjevská Rus. V najbližších pokračovaniach historického slovníka sa budeme venovať počiatkom a rozvoju tých spoločenstiev, ktorých potomkov dnes nachádzame na politickej mape Európy v Rusku, Ukrajine, Bielorusku a priľahlých územiach. Budeme však hovoriť aj o vzťahoch a kontaktoch s územím, ktoré označujeme Karpatský bazén alebo neskôr ako Uhorsko. Najprv sa však pokúsime vysvetliť geopolitickú situáciu v druhej polovici prvého tisícročia nášho letopočtu v priestore medzi Uralom na východe a riekou Labe na západe.

Aj v ďalších vydaniach historického slovníka budeme pokračovať v exkurze do raných dejín spoločenstiev, ktoré sa etablovali na prelome prvého a druhého tisícročia v oblasti dnešnej Ukrajiny a Ruska na západ od Uralu. Dozvieme sa, kto boli Varjagovia, aký pôvod mala dynastia Rurikovcov, ktorá ovládla územia v povodí Volgy, Donu, Dnepru medzi Baltickým a Čiernym morom. Budeme hovoriť aj o tom, ako nomádske kmene ovplyvnili tento priestor.

Na rieke Lech v roku 955 zastavil Oto I. so spojencami postup starouhorského kmeňového zväzu smerom na západ. V dôsledku toho sa významne zmenila aj geopolitická situácia v priestore medzi riekou Labe na západe a riekou Volgou respektíve až Uralom na východe. Viac o tom budeme hovoriť s profesorom Martinom Homzom z Univerzity Komenského v Bratislave v ďalšom pokračovaní historického slovníka.

Aj v tom pokračovaní nášho slovníka budeme hovoriť o formovaní geopolitického priestoru v strednej ale najmä východnej Európe v prvých storočiach druhého milénia. Po schizme medzi pravoslávím a katolicizmom sa síce napätie prejavovalo medzi Konštantínopolom a Rímom, ale priestor medzi latinským Poľskom, Uhorskom na jednej strane a kyjevskou Rusou na strane druhej však nebolo cítiť. Práve naopak, rozvíjala sa sobášna politika, obchod atď. Budeme hovoriť aj o tom, ako sa etablovala prvá ruská dynastia - Rurikovci.

Jaroslav I. Múdry sa dostal na trón Kyjevskej Rusi podobne krvavo, ako jeho otec Vladimír. Jaroslav tuho bojoval so svojím bratom o moc, podobne aj s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým. V polovici 11.storočia sa krvavo vysporiadal so svojimi 10-timi bratmi a stal sa samovládcom. Jeho vláda Kyjevu priniesla rozkvet, najmä v architektonickej tvorbe. V diskusii s profesorom Martinom Homzom z Univerzity Komenského v Bratislave sa budeme zaoberať politickým vývojom v priestore medzi Uralom na východe a riekou Labe na západe.

Vzťahy medzi Uhorskom a Kyjevskou respektíve Moskovskou Rusou, ale aj o dynastických a kultúrnych prepojeniach v tomto priestore, bude témou nášho dnešného rozprávania. Dozvieme sa o role nastupujúcej dynastie Romanovcov a napríklad aj ich záujme o uhorskú korunu. Budeme hovoriť aj o Alexandrovi Nevskom, ktorý porazil nielen švédske vojsko v bitke na rieke Neva v lete 1240 ale aj Rád nemeckých rytierov v tzv. ľadovej bitke na Čudskom jazere v apríli 1242. Za vlády Ivana Hrozného ho v roku 1547 vyhlásili za svätca pravoslávnej cirkvi. A je stále pravzorom hrdinu pre ruskú armádu do dnešných dní.

Vpád Mongolov na začiatku 13.storočia do oblasti západne od Uralu a do priestoru riek Volga, Don, Dneper, znamenal koniec Kyjevskej Rusi. Počas bitky na rieke Kalka z ruskej 40 tisícovej armády ostala iba desatina vojakov. V roku 1239 Džingischánov vnuk Batu dobyl a vypálil Kyjev, ktorý sa už nikdy nevrátil do svojej pôvodnej stredovekej krásy. A prichádza obdobie vazalstva Ruska voči Mongolom na takmer 300 rokov, známa Zlatá horda alebo po mongolsky - Kipčak.

Aj v tom pokračovaní nášho slovníka budeme hovoriť o formovaní geopolitického priestoru v strednej ale najmä východnej Európe v prvých storočiach druhého milénia.