Die Slowakei hautnah, Magazin über die Slowakei in deutscher Sprache

Kam sa po našej biologickej smrti uberá duša? Zaujímavé odpovede ponúka veda. O tom, prečo túžime byť nesmrteľní, ale aj o množstve ciest, akými sa ľudia vyrovnávali s koncom života, je fíčer Gabriely Horečnej Umrieť a žiť večne.

Možno aj vás už niekedy zlákal prvotný dojem z vizuálu knihy natoľko, že ste si ju zobrali domov a až potom ste sa zahĺbili do jej obsahu. Či už patríte medzi lovcov na prvý pohľad raritných kúskov alebo vás skôr zaujíma žáner a téma knihy, dizajnu sa nevyhnete. Sprevádza nás na každom riadku od obálky až po tiráž, kde sa nachádzajú technické a vydavateľské informácie. A práve pri tiráži sa pristavíme, lebo v nej obyčajne nájdeme nenápadne napísané mená tých, ktorí nás v tejto relácii zaujímajú najviac. Témou Knižný dizajn v súčasnej slovenskej beletrii nás budú sprevádzať vynikajúci slovenskí dizajnéri a ilustrátori. Dozvieme sa , ako vyzerá ich práca, čím je špecifická vizuálna stránka beletrie, a akou mierou do tvorby vstupujú autor, vydavateľ alebo dokonca čitateľ. Spoločne sa pozrieme na to, s akými problémami musí zápasiť slovenský knižný dizajn, ale vypočujeme si aj rôzne zaujímavosti - napríklad, akým spôsobom môže ilustrácia prekročiť stránky knihy. Autorky: Mária Danadová, Monika Kováčová

Fíčer o histórii a súčasnosti Detského a dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu v Bratislave.

Najskôr autor či autorka napíše zaujímavý text, alebo siahne po slávnom klasikovi a jeho dielo zadaptuje pre rozhlas. To všetko na popud dramaturga. Do tvorivého kolotoča k nim postupne vstupujú režisér, herci, majster zvuku a hudobný dramaturg. Tí spoločným úsilím niekoľko mesiacov vytvárajú rozhlasovú hru... Ako taká rozhlasová hra vzniká a čo tvorcovia riešia, zdokumentuje na rozhlasovej adaptácii diela Don Quijote de la Mancha od Miguela de Cervantesa? Autorka: Gabriela Horečná.

Fíčer o snahe mladých ľudí zachrániť symboly Trenčianskych kúpeľov kúpalisko Zelená žaba a kúpeľný dom Machnáč. Autorka: Kalinová Barbora

Epištoly o živote a zo života ..... to sú príbehy niekoľkých osobností, ktorí sa s nami v tento sviatočný deň podelia so svojimi profesijnými skúsenosťami, životnými postojmi ..... Charakterizuje ich neustále úsilie byť užitočnými, ako vzduch potrebujú istotu a zázemie rodiny a zvládajú i umenie občas sa zastaviť a nájsť v sebe pokoj .... Fíčer Epištoly o živote a zo života pripravila Gabriela Horečná.

Fíčer Terezy Simanovej je intímnym portrétom spisovateľa a vysokopostaveného komunistického funkcionára Ladislava Novomeského. Príbeh jeho života je rozprávaný z pohľadu jeho manželky Karly Novomeskej, rod. Marešovej. Poodhaľuje nielen ich spoločný súkromný život poznamenaný Novomeského politickou kariérou a s tým súvisiacimi vzostupmi a pádmi, ale i spletité vzťahy, skutočné charaktery a pozadie rozhodnutí, ktoré písali históriu.

Autorský dokument Jána Sklenára pripravený k uvedeniu pôvodnej rozhlasovej hry: Čierny Regen Ovídius: Biely Regen Markus Aurélius, ktorú pre RTVS špeciálne napísal významný súčasný nemecký autor Werner Fritsch. Ústrednou postavou tejto hry vo veršoch je Faust, intelektuál germánskeho pôvodu. V snahe vyrovnať sa so smrťou sa vydáva na cestu. Plaví sa Regenom a Dunajom, riekami spomienok, dejín a útržkov filozofií, ovládajúcich od staroveku priestor strednej Európy, ktorý ho zrodil a formoval, nachádza možnú záchranu alebo vidí nádej v návrate ku hodnotám stoickej filozofie, reprezentovanej Marcom Aureliom a mýtickému svetu, ktorý tu zastupuje Ovidius a jeho dielo. Ovidius, vyhnaný na Tomis (do dnešnej rumunskej Constanzy) a Marcus Aurelius pri Hrone sa Faustovi stávajú sprievodcami na jeho putovaní kontinentom a časom, podobne ako sú Vergilius a Beatrice sprievodcami Danteho pri putovaní Peklom, Očistcom a Rajom v Božskej komédii.

Gogoľova satirická hra Revízor je v každom spoločenskom zriadení a politickom systéme stále platná a aktuálna. Jeho presná charakteristika postáv, ich vlastnosti presne karikujú ľudské konanie, akým je donášanie, podplácanie, túžba „vlichotiť sa do priazne" a úplne jednoduchá ľudská hlúposť. Popri zábave núti človeka aj premýšľať, poskytuje mu paralely zo súčasnosti. Nikolaj Vasiljevič žil a tvoril v prvej polovici 19. storočia a považujeme ho za zakladateľa ruského realizmu. Jeho dielo, najmä groteskné fantastické poviedky, satirická dráma Revízor a román Mŕtve duše sú klasikou. Gogoľ svoju najslávnejšiu hru - Revízor predstavil publiku v roku 1836. RTVS - RD pripravuje prvú rozhlasovú adaptáciu tejto hry... Vo fíčri Gogoľov Revízor a jeho podoby autorka Gabriela Horečná predstaví okrem iného rovnomennú divadelnú hru z roku 1953 s košickými hercami, operu Revízor od autora Egk -a Wernera, ktorú v roku 1960 nahral Slovenský orchester Bratislavského rozhlasu - obe sú zaznamenané v archíve Slovenského rozhlasu - a napokon realizáciu rozhlasovej adaptácie satirickej hry Revízor pod vedením režisérky Táne Tadlánkovej.

Po významným národných dejateľoch máme pomenované námestia, ulice a dokonca aj vesmírne telesá - planétky. Je to prejav úcty voči týmto osobnostiam, ako však vyzerá naše vlastenectvo z odstupu 190 miliónov kilometrov? Vo fíčri Barbory Hrínovej prehovorí samotná planétka 3730 pomenovaná podľa Jozefa Miloslava Hurbana. Na veci národné sa pozerá z inej, relativizujúcej, ale aj humornej perspektívy.