Dlhá cesta

Po búrke prišla krásna hmla, v ktorej som stretol ohnivú saň. Nechala ma na pokoji, len sa mi vysmiala. Celá cesta sa tiahla postupne nahor a ja som sa poriadne zapotil. Asi desať kilometrov pred koncom dňa som stretol steskárov, čo šli mojim smerom.

Celý deň ma čakal pochod okolo delostreleckých bunkrov, ktoré boli postavené na ochranu hraníc, no teraz len chátrajú. Ďalšia časť cesty sa tiahla po asfalte medzi dedinkami – jednoducho prechod medzi pohoriami. Zakempil som v chate, lebo večer mala prísť ďalšia búrka. Ble!

Konečne som zdolal Králický Snežník a pozrel sa aj do mesta Králiky, no po uliciach tam nebehal ani jeden. Stretol som známého a nachodil mnoho kilometrov.

Búrka sa tiahla až takmer do desitej hodiny, čo oneskorilo môj štart. Skrátil som dnes pochod len na 15 km a stiahol sa do chaty, pretože večer malo zase pršať. Krátky a mokrý deň.

Po odpočinku som si trúfol na veľké prevýšenie. Po dažďoch ma 100 % vlhkosť dokázala okúpať vo vlastnej šťave.

Problém s nohami ma nakoniec presvedčil, že ich musím nechať zahojiť. A tak som takmer celý deň preležal. A zbavil som sa vecí, čo nepoužívam.

Stretol som divožienku s dobrým psom. Po náročnom stúpaní som prechádzal hrebeňom a v dvoch tretinách cesty narazil na víkendového steskára. Bolestivý záver do mesta.

Konečne som vstúpil do Jesenníkov. Pekná hrebeňovka korunovaná najvyšším vrchom Moravy. A na rozlúčku Jesennícke Niagara.

Tento deň ma čakalo zatiaľ najviac asfaltu. A k tomu prechod medzi lúkami a nekonečne sa tiahnuce dedinky. Dlhočizný deň.