3 200 km stopom do Mauritánie: Jazda na legendárnom železorudnom vlaku cez Saharu

Karol Hájček sa vydal na dobrodružstvo, ktoré by si trúfol absolvovať len málokto. Stopom prešiel viac ako 3 200 kilometrov cez Maroko, Západnú Saharu a Mauritániu, spal pod holým nebom v Sahare a nakoniec sa odviezol legendárnym železorudným vlakom – jedným z najdlhších pravidelne premávajúcich vlakov na svete.

V tejto epizóde sa rozprávame o tom, ako sa cestuje bez hotelov a plánov, ako vyzerajú policajné kontroly a korupcia v Mauritánii, čo obnáša nocovanie v púšti a prečo bola samotná jazda vlakom len čerešničkou na torte celého dobrodružstva.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako stopom prejsť viac ako 3 200 km cez západnú Afriku
• Prečo je železorudný vlak v Mauritánii legendou medzi dobrodruhmi
• Ako vyzerá nocovanie priamo v Sahare bez stanu
• Čo zažil na hraniciach s Mauritániou a pri policajných kontrolách
• Prečo bola celá cesta ešte väčším dobrodružstvom než samotný vlak

Ľubo Pribila z moravského Svätého Jána splnil sen, o akom väčšina z nás len sníva – prešiel Via Alpinu, vyše 2 800 km dlhú alpskú trasu od Jadranského po Stredozemné more. Sám. Bez podporného tímu. Počas štyroch mesiacov.

V tejto epizóde sa rozprávame o tom, ako sa na takýto výkon pripraviť (telo, výbava, strava aj dom), čo znamená stráviť týždeň a pol v mokrom oblečení bez sucha, a čo sa stane, keď vás na hrebeni chytí víchrica. Ľubo bol jeden zo siedmich ľudí na svete, ktorí trasu v ten rok prešli v kuse – a pravdepodobne prvý Čechoslovák vôbec. Ak rozmýšľaš o veľkom dobrodružstve a stále ho odkladáš, táto epizóda je pre teba.

V rozhovore sa dozviete:

* Ako sa pripraviť na 4-mesačný trek – telo, výbava, strava aj domácnosť bez vás

* Čo sa stane, keď vám týždeň a pol v kuse leje a máte len jednu sadu oblečenia

* Ako zvládnuť víchricu na hrebeni bez úkrytu a prečo sa Ľubo vyzliekol donaha

* Čo je „systém kávička" a ako s ním prežiť bez elektriny, sucha aj sprchy

* Ako si Ľubo porovnal 8 alpských krajín – od pohostinného Slovinska až po chaotické Taliansko

* Čo sa naučíte o sebe, keď štyri mesiace nemáte nič iné len batoh a hory

Slovák Laco Branický nasadol pred panelákom v Petržalke na bicykel a po deviatich mesiacoch dorazil až na najjužnejší bod Afriky. Bez sprievodného tímu, bez komfortu a bez istoty, čo ho čaká za ďalšou hranicou, prešiel viac než 22-tisíc kilometrov cez 21 krajín. V rozhovore pre Nový Čas otvorene opisuje, ako vyzerá skutočná cykloexpedícia naprieč Afrikou – od nekonečného vybavovania víz cez hlad, horúčavy a vyčerpanie až po tri malárie a situácie, keď musel riešiť vlastnú bezpečnosť.

V rozhovore sa dozviete:

• ako sa dá vyraziť z Petržalky a skončiť až na juhu Afriky,
• koľko stála príprava a čo všetko treba pred takouto cestou vybaviť,
• prečo sú víza v Afrike jednou z najväčších výziev,
• ako Laco zvládal hlad, horúčavy, únavu a nedostatok kvalitného jedla,
• čo robil, keď ho počas cesty trikrát zasiahla malária,
• či je Afrika pre cyklistu naozaj taká nebezpečná, ako si mnohí myslia,
• aké krajiny boli najťažšie a kde sa cestovanie začalo zlepšovať,
• ako vyzerali africké nemocnice, hranice, hotely aj miestne krčmy,
• prečo je cestovanie po Afrike často drahšie, než by človek čakal,
• aký bol najsilnejší moment celej výpravy a čo cítil v cieli.

Sledujte silný príbeh Slováka, ktorý sa rozhodol splniť si veľký cestovateľský sen a ukázal, že skutočné dobrodružstvo sa niekedy začína úplne obyčajne – stačí zísť výťahom pred panelák, nasadnúť na bicykel a vyraziť.