DALILA šou Petry Bernasovskej

Po prvej svetovej vojne zaniklo nielen Rakúsko-Uhorsko, ale aj Osmanská ríša. Nástupníckymi štátmi habsburskej monarchie sa stali napríklad Československo, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Od Osmanskej ríše sa však už v priebehu 19. storočia oslobodili napríklad Gréci, Černohorci, Bulhari, Srbi. O formovaní vznikajúcej Tureckej republiky budeme teda hovoriť s orientalistkou doktorkou Xéniou Celnárovou.

Apokalypsa 1. svetovej vojny úplne rozbila všetky hodnotové kritériá, na ktoré bola Európa na konci 19. storočia pyšná. Vo všetkých krajinách sa zvýšila úloha štátneho systému ako organizátora celého spoločenského života. Po tom, ako vojna skončila sa takmer v každom štáte nová politická elita nechcela vzdať týchto nadštandardných právomocí. Štátny dirigizmus, autorita najvyšších predstaviteľov a zásady kolektivizmu - to bolo počas vojny takým tmelom každej spoločnosti, že sa to naostatok považovalo za prirodzený spôsob fungovania štátu. Tomuto sa nevyhla ani Turecká republika a absolútnou esenciou etatizmu sa stal prvý prezident Mustafa Kemal Paša Ataturk.

Turecká republika, ktorá bola vyhlásená 23. októbra 1923 a vznikla doslova na troskách kedysi slávnej a mocnej Osmanskej ríše, sa stala príkladom najdynamickejších a v danom územnom a konfesionálnom kontexte aj najprevratnejších zmien vtedajšieho sveta. Rozhodujúcou osobou týchto revolučných premien, ako vieme, bol Mustafa Kemal Ataturk. Sformuloval zásady modernizácie krajiny, oslabenie vplyvu tradičných byrokraticko-feudálnych kruhov, oklieštenie vplyvu moslimských duchovných. Táto europeizácia Turecka dostala potom súhrnné pomenovanie ako kemalistické reformy a tie predurčili Turecku cestu k modernému štátu. No a práve o takzvaných Ataturkových šípoch, teda akýchsi pilieroch kemalizmu budeme hovoriť v tomto pokračovaní rozhlasového historického slovníka.

V minulom pokračovaní historického slovníka sme hovorili o modernizácii Turecka v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Hovorili o troch z piatich pilieroch moderného Turecka - o nacionalizme, laicizme -teda sekularizme, a o etatizme. Dnes budeme hovoriť o zvyšných dvoch Ataturkových pilieroch - o republikanizme a ľudovosti. Zároveň budeme hovoriť o ambíciách Turecka na členstvo v EÚ.

Na rozsiahlom území dnešnej Ukrajiny a juhu i severe európskej časti dnešného Ruska žilo v 6.až 8.storočí najmenej 10 slovanských kmeňov. Letopisec Nestor poznal aj ich mená. Tieto kmene postupne zakladajú svoje kniežatstvá a najmocnejším z nich sa stala Kyjevská Rus. V najbližších pokračovaniach historického slovníka sa budeme venovať počiatkom a rozvoju tých spoločenstiev, ktorých potomkov dnes nachádzame na politickej mape Európy v Rusku, Ukrajine, Bielorusku a priľahlých územiach. Budeme však hovoriť aj o vzťahoch a kontaktoch s územím, ktoré označujeme Karpatský bazén alebo neskôr ako Uhorsko. Najprv sa však pokúsime vysvetliť geopolitickú situáciu v druhej polovici prvého tisícročia nášho letopočtu v priestore medzi Uralom na východe a riekou Labe na západe.

Aj v ďalších vydaniach historického slovníka budeme pokračovať v exkurze do raných dejín spoločenstiev, ktoré sa etablovali na prelome prvého a druhého tisícročia v oblasti dnešnej Ukrajiny a Ruska na západ od Uralu. Dozvieme sa, kto boli Varjagovia, aký pôvod mala dynastia Rurikovcov, ktorá ovládla územia v povodí Volgy, Donu, Dnepru medzi Baltickým a Čiernym morom. Budeme hovoriť aj o tom, ako nomádske kmene ovplyvnili tento priestor.

Na rieke Lech v roku 955 zastavil Oto I. so spojencami postup starouhorského kmeňového zväzu smerom na západ. V dôsledku toho sa významne zmenila aj geopolitická situácia v priestore medzi riekou Labe na západe a riekou Volgou respektíve až Uralom na východe. Viac o tom budeme hovoriť s profesorom Martinom Homzom z Univerzity Komenského v Bratislave v ďalšom pokračovaní historického slovníka.

Aj v tom pokračovaní nášho slovníka budeme hovoriť o formovaní geopolitického priestoru v strednej ale najmä východnej Európe v prvých storočiach druhého milénia. Po schizme medzi pravoslávím a katolicizmom sa síce napätie prejavovalo medzi Konštantínopolom a Rímom, ale priestor medzi latinským Poľskom, Uhorskom na jednej strane a kyjevskou Rusou na strane druhej však nebolo cítiť. Práve naopak, rozvíjala sa sobášna politika, obchod atď. Budeme hovoriť aj o tom, ako sa etablovala prvá ruská dynastia - Rurikovci.

Jaroslav I. Múdry sa dostal na trón Kyjevskej Rusi podobne krvavo, ako jeho otec Vladimír. Jaroslav tuho bojoval so svojím bratom o moc, podobne aj s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým. V polovici 11.storočia sa krvavo vysporiadal so svojimi 10-timi bratmi a stal sa samovládcom. Jeho vláda Kyjevu priniesla rozkvet, najmä v architektonickej tvorbe. V diskusii s profesorom Martinom Homzom z Univerzity Komenského v Bratislave sa budeme zaoberať politickým vývojom v priestore medzi Uralom na východe a riekou Labe na západe.