
Sign up to save your podcasts
Or


Kázeň na Nedeľu po Novom roku: Ján 1, 43-51
„Druhého dňa chcel (Ježiš) odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! Tento Filip bol z Betsaidy, mesta Ondrejovho a Petrovho. Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto. Potom mu povedal: Veru, veru vám hovorím: Uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na Nový rok: Lukáš 2, 41-52
„Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na Závierku občianskeho roka: Lukáš 24, 13-35
„A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na Nedeľu po Vianociach: Ján 1, 14.18
„A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil.“
Káže sestra farárka, prodekanka EBF UK v Bratislave, Katarína Valčová
Kázeň na 2. slávnosť vianočnú: Skutky apoštolov 7, 58-8,1
„Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul. Saul schvaľoval, že ho zavraždili.“
Marek 24,14
Ale kým nastane koniec, musia sa ľudia všetkých národov dozvedieť radostnú správu, že Boh vládne na tomto svete; všetkých volá k sebe a naplno uplatní svoju moc.
Káže sestra farárka Natálka Kacianová
Kázeň na 1. slávnosť vianočnú: Izaiáš 9, 1-6
„Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.“
Káže brat teológ Bohdan Hroboň
Kázeň na Štedrý večer: Žalm 91, 1-6.9-12.14-16
„Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam! Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca, od zhubného moru. Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami; Jeho vernosť je štítom a pavézou. Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne, ani moru, čo sa vlečie v mrákote, ani nákazy, čo napoludnie pustoší. Keďže Hospodin je Tvoje útočisko, postavil si si Najvyššieho za útulok: nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň. Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno. Bude ma vzývať a vyslyším ho; budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim. Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na 4. adventnú nedeľu: Žalm 72, 1-7. 18-19; Micheáš 3, 5-12; 1. Tesalonickým 5, 1-11; Lukáš 7, 36-50
Káže brat poddozorca CZ, farár, Adrian Kacian
Kázeň na 3. adventnú nedeľu: 2. kniha Mojžišova 34, 1-11
„Hospodin riekol Mojžišovi: Vyteš si dve kamenné dosky, podobné prvým; na dosky napíšem slová, ktoré boli na prvých doskách, ktoré si rozbil; buď pripravený na ráno. Ráno vystúp na vrch Sinaj a tam na končiari vrchu sa postav predo mňa. Nikto nech nevychádza s tebou a nikto nech sa neukáže na celom vrchu; ani ovca, ani dobytok nech sa nepasú naproti vrchu. A on si vytesal dve kamenné dosky, ako boli prvé; keď Mojžiš včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin, a vzal do rúk dve kamenné dosky. Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin. I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia. Tu sa Mojžiš rýchlo sklonil k zemi, klaňal sa a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom. On riekol: Hľa, ja uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom urobím zázraky, ktoré sa nestali na celej zemi a u všetkých národov; všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí dielo Hospodinovo, lebo je hrozné, čo urobím s tebou. Zachovaj si, čo ti dnes prikazujem!“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 2. adventnú nedeľu: Lukáš 1, 13-16
„Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová