Kázeň na 11. nedeľu po Svätej Trojici: 1. Samuelova 17, 38-51; Rímskym 7, 14-25; Matúš 21, 28-31

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 10. nedeľu po Svätej Trojici - Kajúcu nedeľu: Matúš 14, 15-21

„Podvečer prišli k Nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm. Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Odpovedal: Prineste mi ich sem! Potom kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. I jedli všetci, nasýtili sa a ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov. Tých však, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“

Káže brat kaplán Samuel Moric

Kázeň na 9. nedeľu po Svätej Trojici: 1. Korintským 10, 1-13

„Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. “

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 6. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 9, 59

­„Poď za mnou!“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na 5. nedeľu po Svätej Trojici: Filipským 3, 8-14

„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti - aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“

Káže brat teológ Samuel Moric

Kázeň na 4. nedeľu po Svätej Trojici: Ján 13, 35

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 3. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 15, 11-32 NPK

„Istý muž mal dvoch synov. Mladší prišiel za otcom a povedal: ‚Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktoré nám mieniš raz zanechať.‘ A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov. O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetok svoj majetok. Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on takmer nemal čo do úst. Šiel teda a začal pracovať u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil sa najesť aspoň strukov, ktorými kŕmili svine, ale ani tých sa mu nedostalo. Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu. Vrátim sa domov a poviem otcovi: ‚Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale dovoľ mi, aby som u teba mohol pracovať aspoň ako robotník.‘ A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a naplnený súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával. ‚Otec môj‘, povedal syn, ‚previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom.‘ Ale otec prikázal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich! Na prst mu dajte pečatný prsteň a obujte mu topánky! Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu! Spoločne oslávime jeho návrat. Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil; bol stratený a našiel sa.‘ A tak oslavovali jeho návrat. Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec. Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje. Sluha mu povedal: ‚Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu.‘ Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho. Ale syn mu vyčítal: ‚Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov. A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu!‘ ‚Syn môj drahý‘, povedal mu otec, ‚ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.‘“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na 2. nedeľu po Svätej Trojici: Matúš 9, 9-13, 18-26

„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine.“

Káže brat pastor Brian Wise (Naperville, Illinois, USA)

Kázeň na 1. nedeľu po Svätej Trojici: Prvý Jánov 2, 23-25.28

„Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Čo ste počuli od počiatku, nech zostáva vo vás. Ak zostane vo vás, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi a v Otcovi. A to je zasľúbenie, ktoré nám On sám zasľúbil: večný život. Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví.“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na Svätú Trojicu: Matúš 28, 16-20

„Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková