
Sign up to save your podcasts
Or


Kázeň na 12. nedeľu po Svätej Trojici: Jakubov 3, 10-12
„z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.“
Káže sestra námestná farárka CZ Príbovce, Zuzana Szabóová
Kázeň na 11. nedeľu po Svätej Trojici: 1. Samuelova 17, 38-51; Rímskym 7, 14-25; Matúš 21, 28-31
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na 10. nedeľu po Svätej Trojici - Kajúcu nedeľu: Matúš 14, 15-21
„Podvečer prišli k Nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm. Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Odpovedal: Prineste mi ich sem! Potom kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. I jedli všetci, nasýtili sa a ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov. Tých však, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“
Káže brat kaplán Samuel Moric
Kázeň na 9. nedeľu po Svätej Trojici: 1. Korintským 10, 1-13
„Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. “
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na 6. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 9, 59
„Poď za mnou!“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na 5. nedeľu po Svätej Trojici: Filipským 3, 8-14
„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti - aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“
Káže brat teológ Samuel Moric
Kázeň na 4. nedeľu po Svätej Trojici: Ján 13, 35
„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na 3. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 15, 11-32 NPK
„Istý muž mal dvoch synov. Mladší prišiel za otcom a povedal: ‚Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktoré nám mieniš raz zanechať.‘ A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov. O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetok svoj majetok. Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on takmer nemal čo do úst. Šiel teda a začal pracovať u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil sa najesť aspoň strukov, ktorými kŕmili svine, ale ani tých sa mu nedostalo. Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu. Vrátim sa domov a poviem otcovi: ‚Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale dovoľ mi, aby som u teba mohol pracovať aspoň ako robotník.‘ A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a naplnený súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával. ‚Otec môj‘, povedal syn, ‚previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom.‘ Ale otec prikázal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich! Na prst mu dajte pečatný prsteň a obujte mu topánky! Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu! Spoločne oslávime jeho návrat. Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil; bol stratený a našiel sa.‘ A tak oslavovali jeho návrat. Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec. Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje. Sluha mu povedal: ‚Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu.‘ Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho. Ale syn mu vyčítal: ‚Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov. A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu!‘ ‚Syn môj drahý‘, povedal mu otec, ‚ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.‘“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na 2. nedeľu po Svätej Trojici: Matúš 9, 9-13, 18-26
„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine.“
Káže brat pastor Brian Wise (Naperville, Illinois, USA)
Kázeň na 1. nedeľu po Svätej Trojici: Prvý Jánov 2, 23-25.28
„Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Čo ste počuli od počiatku, nech zostáva vo vás. Ak zostane vo vás, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi a v Otcovi. A to je zasľúbenie, ktoré nám On sám zasľúbil: večný život. Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví.“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
From the publisher's feed