Kázeň na 2. slávnosť svätodušnú: Skutky apoštolov 11, 19-26

„A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi. Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na 1. slávnosť svätodušnú: Ezechiel 37, 1-10

„Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola nich. Bolo ich v údolí mnoho. A boli veľmi suché. I povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! Riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a poznáte, že ja som Hospodin. A ja som prorokoval, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. Riekol mi: Prorokuj o duchovi, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Pán: Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. A keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na Nedeľu po Vstúpení: Lukáš 11, 11-13

Je azda medzi vami taký otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keby prosil o chlieb? Alebo by mu dal hada, keby prosil o rybu? Alebo by mu dal škorpióna namiesto vajca? Ak teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, tým skôr dá váš nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo Ho o to prosia.

Druhý text: 5. Mojžišova 31, 6-8

„Buďte mocní a udatní, nebojte sa, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa! Potom Mojžiš zavolal Józuu a povedal mu pred zrakom celého Izraela: Buď mocný a udatný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do krajiny, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať jeho otcom; ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach!“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na Vstúpenie Krista Pána na nebesá: Skutky apoštolov 1, 1-11

„Prvú knihu, Teofil, napísal som o všetkom, čo Ježiš činil a učil od počiatku až do toho dňa, v ktorý bol vzatý do neba, keď skrze Ducha Svätého dal poverenie apoštolom, ktorých si vyvolil, ktorým sa po svojom umučení aj prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom. Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 5. nedeľu po Veľkej noci: Ján 14, 15-21

„Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás. Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte; pretože ja žijem, aj vy budete žiť. V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi, a vy ste vo mne, ako ja som vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého.“

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová

Kázeň na 3. nedeľu po Veľkej noci: 1. Petrov 2, 11-17

Milovaní, povzbudzujem vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby tí, čo vás teraz osočujú ako zločincov, videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia za to oslavovali Boha. S ohľadom na Pána sa podriaďte každému ľudskému zriadeniu, či kráľovi ako najvyššiemu vládcovi, alebo vladárom, ktorých posiela trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro. Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí. Ste slobodní, no nie ako tí, ktorým sloboda slúži na zastieranie zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte a kráľa si ctite.

Káže sestra farárka Katarína Valčová, prodekanka EBF UK v Bratislave

Kázeň z hlavných SB na 2. nedeľu po Veľkej noci: 1. Samuelova 25

Káže brat teológ, riaditeľ projektu idea-list, Ondrej Kolárovský

Kázeň z ranných SB na 2. nedeľu po Veľkej noci: Matúš 9, 35-38

„Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 2. slávnosť veľkonočnú: Ján 20, 11-18

„Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal.“

Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková

Kázeň na 1. slávnosť veľkonočnú: 1. Korintským 15, 1-4.12-14

Rád by som vám, bratia, pripomenul, že aj dnes hlásam to isté radostné posolstvo, čo na začiatku. Ako ste ho aj vy prijali a na ňom založili svoju vieru. V ňom je vaša záchrana, kým sa ho pevne držíte v tej podobe, ako som vám ho odovzdal. Inak by vaša viera bola zbytočná, neviedla by k ničomu. Učil som vás tomu, k čomu som bol privedený sám, že Kristus zomrel za naše viny. Bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, ako to všetko Boh už dávno predtým dal napísať v Písme. Ak však veríte, že Kristus vstal z mŕtvych, ako potom môžu niektorí z vás tvrdiť, že mŕtvi už nikdy neožijú? Keby mali pravdu, to by aj Kristus musel dosiaľ ležať v hrobe. A ak Kristus nevstal z mŕtvych, všetky naše svedectvá by boli zbytočné a vaša viera by nemala nijakú cenu.

Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová