
Sign up to save your podcasts
Or


Kázeň na Nedeľu po Deviatniku: Matúš 5, 13-16
„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na Nedeľu Deviatnik: Filipským 3, 7-15
Ale to všetko, na čom som si kedysi zakladal, stratilo pre mňa akúkoľvek cenu, keď som poznal Krista. V porovnaní s Ním je mi všetko ostatné ničím a patriť Jemu, získať Ho a dôverovať Mu, je mi nadovšetko. Nespolieham sa už na vlastnú spravodlivosť, ktorá je zo zákona, ale iba na tú, ktorú mi dáva Kristus prostredníctvom viery. Vzdať sa všetkého je jediná cesta, ako skutočne poznať Krista, aj moc Jeho vzkriesenia a pravdaže aj Jeho utrpenia, lebo mať účasť na Jeho slávnom zmŕtvychvstaní znamená najprv zakúsiť Jeho umieranie a smrť. Nechcem tým o sebe tvrdiť, že som už dokonalý, to určite nie som, ale neprestávam sa o tento cieľ usilovať, kým nebudem taký, akého ma Kristus chce mať. Nie, milí bratia, ešte nie som taký, ale všetky svoje sily upínam na jediné: bez ohliadania sa do minulosti, ženiem sa dopredu k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu – život v Božej sláve. Veď k tomu nás Boh prostredníctvom Ježiša Krista aj povolal.
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na 3. nedeľu po Zjavení: Matúš 4, 8-11
„A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na 2. nedeľu po Zjavení: Ján 8, 31-32
„I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Káže brat biskup ZD Ján Hroboň
Ranná kázeň na 2. nedeľu po Zjavení: Ján 2, 1-11
„Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na 1. nedeľu po Zjavení: Kniha Józuova 3, 5-11.17
„Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.“
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
Kázeň na Zjavenie Krista Pána mudrcom: Matúš 2, 9-12
„Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na Nedeľu po Novom roku: Ján 12, 44-50
„Potom zvolal Ježiš takto: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal, a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma poslal. Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, a viem, že Jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec.“
Káže sestra farárka Katarína Valčová
Kázeň na Nový rok (Obrezanie Krista Pána): Lukáš 2, 21
„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“
Káže sestra zborová farárka Slávka Danielová
Kázeň na Závierku občianskeho roka: Kazateľ 3, 1-15
„Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa; čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu; čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať; čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť. Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja. Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha? Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali. Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal. Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom. Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli. Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.“
Káže sestra zborová farárka Paulínka Šofranková
From the publisher's feed