
Sign up to save your podcasts
Or


Kázeň na 12. nedeľu po Svätej Trojici: Ján 8, 31-36
„I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“
Káže sestra farárka, prodekanka EBF UK v Bratislave, Katarína Valčová
Kázeň na 11. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 2, 41-52
„Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 10. nedeľu po Svätej Trojici - Kajúcu nedeľu: Lukáš 19, 41-48
„Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov. A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 9. nedeľu po Svätej Trojici: Jeremiáš 1, 4-10
„Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“
Matúš 25, 14-30
„Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na 8. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 10, 38
„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta.“
Ján 11, 5
„Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na 7. nedeľu po Svätej Trojici: Rímskym 6, 18-23
„Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti - po ľudsky hovorím pre slabosť vášho tela - lebo ako ste svoje údy vydávali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. A aké ovocie ste vtedy mali z toho? Teraz sa hanbíte za to! Lebo koniec toho je smrť! Teraz však, oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život. Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 5. nedeľu po Svätej Trojici: Prvá kniha kráľov: 18, 35-39
„Voda tiekla okolo oltára, aj priekopa sa naplnila vodou. Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo. Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť. Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal. Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom!“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 4. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 6, 17.18a, 20a, 36-42
„Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
Kázeň na 3. nedeľu po Svätej Trojici: Ján 6, 1-15
„Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
Kázeň na 2. nedeľu po Svätej Trojici: Matúš 16, 13-17
„Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“
Skutky apoštolov 9, 1-9
„A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
From the publisher's feed