
Sign up to save your podcasts
Or


Ondrej vyrastal ako jedináčik. Všetka pozornosť rodičov sa vždy upriamovala na neho. Ich rozvod však veľa zmenil aj v Ondrejovom živote. Jeho otec si založil novú rodinu a mama tiež. Navyše, mama priniesla jedného dňa Ondrejovi sestru. Cudzie dievčatko, ktoré nepoznalo Ondrejove bolesti, minulosť a nevedelo, ako ho trápia spomienky. „Nenávidel som ju, posielal som ju preč,“ spomína si na toto obdobie. Dnes, keď je dospelý, pochopil, že dostal najväčší dar. Sestra sa pre neho stala všetkým a nedal by ju za nič na svete. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Adopcie rómskeho dieťaťa sa nemusíte báť, dozviete sa v rozhovore s Janou Chrappovou, ktorá spolu s manželom Štefanom vychováva dnes už osemročnú Miriam. Keď sa manželia rozhodli pre adopciu, nechceli na dieťa dlho čakať a na farbe pleti im nezáležalo. Jana hovorí, ako ich rodina prijíma genetickú výbavu Miriam a že Miriam je hrdá na svoje rómstvo. Vysvetľuje, u koho našli podporu, keď sa stretli s rodičovskými problémami alebo keď nastúpila únava z rodičovstva. Inšpirujte sa príbehom reálnej rodiny s rómskym dieťaťom v nerómskom prostredí.
Žiadna mama neprinesie na svet svoje dieťa s tým, že sa ho chce vopred vzdať. Mnohé prechádzajú ťažkou situáciou. Mnohé odovzdávajú len toľko, koľko samé dostali. V tomto príbehu si vypočujete rozprávanie Viliama, ktorý po dvanástich rokoch práce v detských domovoch (dnešných Centrách pre deti a rodiny) opisuje, ako prežívajú odlúčenie samotné deti, aké je to nikam nepatriť a ktoré mýty o živote v detskom domove vnímajú obzvlášť bolestivo. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Rómsku kultúru poznáme z médií len v extrémoch, a zvyčajne ide o negatívne informácie, čo pochopiteľne zväčšuje náš strach. Prečo je dôležité, aby rodičia pracovali so svojím strachom?
V rozhovore s Magdou Biznárovou, psychologičkou organizácie Úsmev ako dar, sa dozviete, čo zvyčajne trápi rodičov adoptovaných rómskych detí, čo znamená konkrétne myslenie alebo ako pripraviť rómske deti v náhradnej starostlivosti na posmešky.
Autorka knihy Cigánka Janette Motlová otvorene hovorí o reakciách svojho okolia, s ktorými sa stretla, keď sa rozhodla pre osvojenie dieťaťa. Opisuje, ako nad možnou adopciou uvažovala spolu s vtedajším manželom Štefanom, s akými strachmi vnútorne bojovala a čím si ich srdcia získalo ich druhé dieťa. Tento príbeh môže byť inšpiráciou najmä pre tých, ktorí nad osvojením len začínajú uvažovať a chcú sa pripraviť na to, čo ich čaká. Úryvok z knihy Cigánka číta Dominika Maziniová.
Dominika Maziniová je adoptované rómske dieťa, ktoré dnes už z pohľadu dospelej ženy a matky hovorí o svojom živote v náhradnej rodine. Dominika si spomína na svoje detstvo a opisuje radosti i ťažkosti súrodeneckého vzťahu s bratom Marekom, ktorý bol v rodine prvorodené, biologické dieťa.
Dotkne sa aj témy etnicity a jej spomienok na šikanu, ktorú zažila na strednej škole. Akým človekom je Dominika dnes a akou mamou pre svoje dcéry si želá byť? To sa dozviete v tejto časti EDUMA podcastu Mozaika.
Peter ako chlapec dospel príliš skoro. Vždy túžil po láske rodičov, ktorej sa mu nedostalo. Rodičia sa o Petra a jeho súrodencov nevedeli postarať. Spočiatku mu bol najbližším jeho strýko, neskôr spolu so sestrami vyrastal u babičky. Jeho ďalšie sestry vyrastali v detskom domove. Petrovo detstvo nebolo plné hier a radosti, ktoré boli samozrejmé pre mnohých jeho rovesníkov. Babka ho viedla k zmyslu pre povinnosť, najskôr musel mať hotové povinnosti, až keď mu zvýšil čas, mohol sa venovať záľubám. Napriek ťažkostiam sa však nepoddal a našiel si spôsob, ako sa vysporiadať s rôznymi životnými okolnosťami. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Magdaléna Kováčová s úsmevom hovorí, že ani raz nerodila a predsa sa ich domom ozýva smiech troch úžasných detí. Magduška, Timi a Mášenka sú dokonca biologickými súrodencami a Magdaléna ich vychováva so svojím manželom Julom. Aké kritéria zvažovali pri úvahách o adopcii? Z čoho majú obavy a čo ich naopak vôbec netrápi? Inšpirujte sa Trochu inou rodinou.
Poďte si zažiť kúsok víkendového pobytu, kde sa stretli náhradné nerómske rodiny, ich rómske deti, dobrovoľní poradcovia a Rómovia. Ako svoje rómstvo žijú a cítia deti v bežnom živote? Aké pre ne bolo byť na pobyte s inými rómskymi deťmi a ostatnými Rómami? Ako prežívajú náhradní nerómski rodičia rodičovstvo svojich rómskych detí? Akú úlohu hrá rómstvo v ich životoch?
Zdenka a Miroslav Balážovci v podcaste zdieľajú radosti a starosti života veľkej rodiny: majú štyri dospelé biologické deti a osem rómskych detí v náhradnej starostlivosti. Ako sa zrodila myšlienka veľkej rodiny a ako nových členov rodiny prijali biologické deti Balážovcov? S čím sa pasujú profesionálni rodičia a čo si prinášajú deti v náhradnej starostlivosti zo svojich biologických rodín? V podcaste sa dozvieme aj to, ako sa dá starostlivosti o toľké deti zvládnuť v pohode a s radosťou. Pridanou hodnotou podcastu je vstup Janette Motlovej, v ktorom ponúka vhľad do niektorých vzorcov správania, ktoré si rómske deti zo sebou nesú.
From the publisher's feed