Príbeh o Zlatej ratolesti je príbehom násilnej smrti, ktorá je ale nevyhnutná a očakávaná v tom zmysle, že každý kráľ lesa je vrahom a viem, že bude zavraždený. Muži zmierení so svojom osudom bojovali o túto pozíciu po storočia, napriek brutalite tohto rituálu. Naše pochopenie smrti po storočia formovalo kresťanstvo a v súčasnosti je pohľad na smrť a snaha o oddialenie smrti dôsledkom aj postmoderného chápania a očakávaní od života. Smrť bola pre starovekého človeka, nechcem povedať, že niečím prirodzeným, pretože je to tá najprirodzenejšia vec v prírode. Ale v porovnaní s naším dnešným chápaním a strachu zo smrti, bol staroveký človek takpovediac zmierený so svojim osudom.

V dnešnej časti Eliady si povieme práve o zabíjaní bohov a o tom, ako súvisí so zabíjaním Kráľa lesa v Nemi. 

Náš jazyk nepozná výraz, ktorý by naplno zodpovedal výrazu tabu, ale toto slovo sme ale dokázali pochopiť a vyznačenie „tabuizovaného“ rozpoznať. Slovo pochádza z Polynézie a spolu s termínom „mana“ predstavujú základné pojmy polynézskych náboženských predstáv. Prvým Európanom, u ktorého máme zaznamenané rozpoznanie a pochopenie pojmu tabu, bol moreplavec James Cook. Cook si tento pojem takpovediac všimol počas svojich ciest Polynézskymi ostrovmi v rokoch 1769-1778. Je zaujímavé, že pojem „mana“, ktorý označuje posvätnú silu v pozitívnom slova zmysle, pochopil a popísal až misionár R.H.Codrington v roku 1891.

Fenomény, ktoré dokážeme popísať ako tabu nachádzame po celom svete a vo všetkých historických obdobiach. Aj v dnešnej spoločnosti dokážeme identifikovať oblasti, ktoré sú tabu. Dôležité je, že tabu nie je zákon v zmysle právneho učenia. Tabu je zakázané nie pre to, že ho zakazuje nejaká právna moc, resp. svetská inštancia. Zákaz tabu vychádza zo sféry sacrum. Zákaz je priamo spojený s posvätnom a bez tohto prepojenia na transcendenciu nemá zmysel.

Samozrejme, dnes si niektoré tabu dokážeme vysvetliť na základe medicíny alebo poznatkov prírodných vied. Nesmieme ale zabudnúť na to, že v čase, keď sa tabu konkrétnej spoločnosti formovalo, tieto poznatky k dispozícii neboli. Na druhej strane poznáme aj tabu, ktoré je výlučne náboženského charakteru a nevieme ho vysvetliť iným spôsobom.

Napríklad ...

... tých mnoho príkladov z celého sveta sa dozviete v najnovšom podcaste.

Kontaktná mágia predstavuje druhé veľké odvetvie tzv. sympatetickej mágie. Frazer týmto pomenovaním označuje tie javy, ktoré vychádzajú z predstavy, že veci, ktoré boli raz spojené, zostanú spojené aj po tom, čo boli od seba úplne oddelené.

V tomto vzťahu následne platí zásada, že čokoľvek, čo sa stane veci A sa nevyhnutne stane aj veci B a naopak. 

V podcaste sa dozviete, aké formy kontaktnej mágie sú vo svete najrozšírenejšie a, že podobné princípy kontaktnej mágie využívali domorodci z Austrálie, južnej Ameriky ale aj roľníci v Nemecku. 

Rovnako si niečo povieme o postave kúzelníka, ktorý v kmeňovej spoločnosti zastával verejnú funkciu. 

Viete, aký minerál vás ochráni pred opitím? Aké zviera musíte chytiť, aby vám netuhli prsty pri hraní na lutne? A (osobne dúfam, že neviete) k čomu je dobrá ukradnutá kosť z ľavého predlaktia ženy, ktorá zomrela pri pôrode prvého dieťaťa?  

Takmer v každej spoločnosti sveta nájdeme viery a praktiky, ktoré by sme mohli pomenovať ako mágia. J.K.Rowling vytvorila nádherný svet plný mágie, ktorý dodnes ovplyvňuje populárnu kultúru. Pri vytváraní sveta Harryho Pottera sa autorka inšpirovala skutočnými, resp. etnologicky a antropologicky doloženými magickými praktikami.  James G. Frazer sa vo Zlatej ratolesti venuje mágii z antropologického hľadiska. preskúmal obrovské množstvo etnografického materiálu a na jeho základe definoval teóriu mágie.  Samozrejme, nie tak ako sa ju učil Harry na Rokforte, ale definoval ju podľa princípov, ktoré tvoria základ viery v jej "fungovanie".  

V dnešnej časti Eliady si povieme o princípoch homeopatickej mágie, ktorá je založená na princípe - podobné vytvára podobné.

Tento rok si pripomíname 80. výročie úmrtia významného kultúrneho antropológa Jamesa Georgea Frazera. Pri tejto príležitosti sa bližšie pozrieme na jeho životné dielo, ktoré dodnes ovplyvňuje ako antropológiu, tak religionistiku. Dielo Zlatá ratolesť bolo po prvý krát publikované na konci 19. storočia a medzi rokmi 1906-1915 vyšla kniha vo svojej finálnej podobe v dvanástich zväzkoch. 

Toto monumentálne dielo sa snaží odpovedať na otázku podstaty rituálu, ktorý sa dotýka práve Zlatej ratolesti. Vergílius vo svojom epose Aeneada popisuje, ako po rade veštice Sibyly hrdina Aeneas prichádza k posvätnému stromu a láme z nej Zlatú ratolesť. Pomocou nej sa následne dostáva do podsvetia. V historickej dobe skutočne existoval posvätný háj bohyne Diany, v ktorom tento posvätný strom strážil kňaz, nazývaný aj Kráľ lesa.

Každý kráľ lesa bol ale vrahom. Aby sa totiž nový kňaz dostal do úradu, musel zabiť svojho predchodcu. Nový kňaz prijal svoj úrad aj so svojím nevyhnutným osudom - smrťou rukou nového adepta na pozíciu Kráľa lesa. 

Frazerova Zlatá ratolesť v sebe skrýva odpoveď na podstatu nie len toho rituálu, ale venuje sa aj podstate mágie a predstavuje širokú kompiláciu komparatívnej religionistiky. Napriek kontroverziám a kritike si Zlatá ratolesť získala v priebehu 20. storočia významné postavenie nie len v akademických kruhoch, ale aj v modernej kultúre a ovplyvnila aj dielo H.P. Lovecrafta, T.S. Eliota, Jamesa Joycea, Ernesta Hemingwaya ale aj režiséra Francisa Forda Coppola či speváka Jima Morrisona pri písaní skladby "Not to Touch the Earth".

Dnešná časť podcastu je venovaná oslavám jari. Dozviete sa, aké prvky zohrávajú ústrednú úlohu v oslavách príchodu jari a aká je ich mytologická podstata. Zistíte, prečo je pred oslavou jari nutné vynášať Morénu a akú úlohu pri tom zohráva oheň. 

Nezabudla som ani na veľkonočnú klasiku - oblievačku a šibačku - v ktorých sa miesia magické predstavy s mytologickou podstatou vody a rastlinstva. 

V súvislosti s Veľkonočnými sviatkami som sa zamerala aj na tradície, ktoré sú s nimi spojené a na prvý pohľad nevychádzajú z kresťanstva- vajíčka a veľkonočný zajac.

Všetky tieto zvyky, rituály a tradície spája spoločná podstata - znovuzrodenie. Jari, prírody, Ježiša, života ako takého. 

Sviatky jari teda spoločne odhaľujú spoločné mystérium - mýtus o večnom návrate. 

Na základe novozákonných textov vieme, že udalosti Ježišovej smrti sa odohrávali počas židovského sviatku Pesach. V dnešnej časti Eliady sa dozviete, čo tento sviatok predstavuje v židovskej kultúre. 

Pesach je jedným z najstarších židovských sviatkov a pripomína vyslobodenie Židov z Egypta. Hlavnou časťou sviatku je sederová večera, počas ktorej sa znovu sprítomňuje príbeh o vyslobodení z Egypta. 

Pesach sa slávi od 15. do 22. nisana a tohtoročný Pesach pripadá na 27.3. až 4.4.. 

Kresťanstvo je v súčasnosti najrozšírenejším náboženstvom sveta, ale začínalo pomerne skromne. Predstavte si, že ste Riman v rokoch 30-36, hoci ešte neviete, že po Kristovi, tak počítate, že je približne rok 780 Ad Urbe Condita (od založenia Mesta/Ríma) a vy trávite jar v Jeruzaleme. V tom vašu každodennú prechádzku preruší - znova - nejaká poprava. Nemôžete prejsť k svojmu obľúbenému pekárovi, pretože, ako sa dozvedáte od početných prizerajúcich sa, nejaký Žid sa vyhlásil za Mesiáša - znova - a hlásal, aby ľudia milovali blížneho svojho. 

Koľká drzosť! Ani sa nečudujete, že ho Pilát nechal ukrižovať. 

Dav sa konečne rozpustí a vy už pravdepodobne o tomto Židovi, viac nebudete počuť. O pár rokov neskôr si ale všimnete, že váš otrok má progresívne názory ako ,,Ja nie som vec" - ,,Mám dušu" či ,,Odpúšťam ti". Kto to čo porobil s vaším rímskym svetom? 

Ježiš z Nazareta, zvaný Kristus. 

Kresťanstvo sa zrodilo v spoločnosti v dobe napätia, pod cudzou nadvládou a s očakávaním záchrany pred týmto stavom. Ježiš, ako prorocká postava spĺňa "kritériá", ktoré religionisti vzťahujú na takéto typy postáv v dejinách náboženstiev. Jeho revolučné hlásanie prinieslo očakávanú a požadovanú zmenu do konzervatívnej spoločnosti, zaťaženej rituálom. 

Vypočujte si, ako sa zo židovskej apokalyptickej sekty stalo Kresťanstvo. 

Už túto stredu - 17. februára, budú kresťania po celom svete oslavovať Popolcovú stredu. Popolcovou stredou sa začína pôstne obdobie, ktoré sa končí najdôležitejším sviatkom kresťanstva - Veľkou nocou. Nasledujúce týždne preto venujem Veľkej noci - o jej predkresťanských koreňoch, teologickom význame, symbolike ale budem hovoriť aj o ľudových tradíciách, ktoré sa na Slovensku s veľkonočným obdobím spájajú. 

Dnešná časť predstavuje akýsi úvod do problematiky. Kresťanstvo, respektíve Ježišovo posolstvo nezačalo z ničoho nič, vo vákuu, absolútne neovplyvnené okolitým svetom. Ježiš pôsobil v konkrétnej dobe v konkrétnych udalostiach, v spoločnosti so svojimi problémami a historickým odkazom. 

Pre pochopenie kresťanstva a udalostí, ktoré sa odohrali počas rokov Ježišovho pôsobenia, musíme poznať dobu, v ktorej sa udalosti Nového zákona odohrávajú. 

Židovský štát bol pod nadvládou cudzích mocností a prebiehali tu zápasy o moc, kultúrnu identitu a Židia medzi sebou polemizovali o postavení Mojžišovho Zákona. 

Náboženstvá vznikajú ako reakcia na dobu - buď smerujú ku konzervativizmu, alebo chcú napraviť existujúci zlý systém. Kresťanstvo nie je výnimkou. 

Čínsky nový rok je oslavou nového lunárneho roka, ktorý znamená aj začiatok nového kalendárneho obdobia, podľa znamení čínskeho zverokruhu. Tento rok sa začína rok byvola. Na túto slávnosť sa pripravuje viac ako miliarda ľudí, nie len samotnej Číne, ale aj v krajinách, ktoré boli čínskou kultúrou ovplyvnené a v diaspórach po celom svete. 

V dnešnej časti podcastu sa dozviete, prečo je červená taká dôležitá, aké zvyky a jedlá sú najrozšírenejšie a čo s tým majú lampáše.