Energia zajtrajška

Ak sa výrobca elektriny zo slnka či vetra dokáže dlhodobou zmluvou zaviazať na desať rokov k cene povedzme 60, 70 alebo 80 eur / MWh, čo viac potrebujeme na to, aby sme uznali, že obnoviteľné zdroje už sú lacným zdrojom elektriny? Lacnejším, než je elektrina z nového jadrového zdroja, ktorá pri započítaní nákladov počas celého životného cyklu elektrárne (LCOE) vychádza o desiatky eur za MWh drahšie.

Navyše, priemysel bude potrebovať ďalšiu elektrinu, nové zdroje a tiež preukázateľne obnoviteľný pôvod energie. Realistický scenár hovorí o náraste až na dvojnásobok aktuálnej spotreby do roku 2040.

O riešeniach tejto situácie sa porozprávam s Jánom Horváthom v ďalšej časti podcastu Energia zajtrajška.

Jednou z možností, ako si priemyselný podnik môže zabezpečiť výhodnú cenu elektriny, je PPA kontrakt (Power Purchase Agreement). Ide o dlhodobú zmluvu, typicky na 10 až 20 rokov, medzi výrobcom elektriny a veľkým odberateľom. Firma vďaka nej získava predvídateľnú cenu a zároveň vie preukázať, z akého zdroja elektrina pochádza. Výrobca má naopak garantovaný odber, ktorý mu môže pomôcť financovať samotnú výstavbu nového zdroja - slnečnej či veternej elektrárne a batériového úložiska.

V Európe už firmy prostredníctvom PPA zazmluvnili elektrinu z takmer 62 000 MW obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku sú však takéto kontrakty stále skôr výnimkou.

Čo ich u nás brzdí?

• Máme málo veľkých nových OZE projektov. Priemysel pritom o zelenú elektrinu záujem má.

• Neisté a meniace sa poplatky zo strany štátu. Pri desať- či dvadsaťročnom kontrakte je problém, ak výrobca nevie, aké regulačné náklady bude platiť o niekoľko rokov.

• Komplikované on-site PPA. Ak chce investor postaviť fotovoltiku priamo vo fabrike a elektrinu podniku predávať, naráža na slovenské pravidlá. Pri tzv. lokálnom zdroji totiž musí byť výrobca aj odberateľ ten istý subjekt. V jednom mieste pripojenia dnes nemožno jednoducho oddeliť nezávislého výrobcu a odberateľa.

• Nejasné pravidlá priameho vedenia. Fyzické prepojenie výrobcu a odberateľa môže spadnúť do režimu priameho vedenia, ktorý je podľa SAPI nastavený tak prísne, že sa v praxi prakticky nevyužíva.

• Slabé podmienky pre batériové úložiská a hybridné projekty. Pritom práve kombinácia fotovoltiky, vetra a batérií môže pomôcť vyrovnávať výrobu a ponúknuť priemyslu stabilnejší produkt.

Automobilky aj ich dodávatelia prijímajú záväzky na znižovanie uhlíkovej stopy a potrebujú vedieť preukázať, z čoho bola elektrina použitá pri výrobe. To sa týka aj pripravovaných veľkých investícií na Slovensku. Pôvod elektriny začína byť pre priemysel čoraz dôležitejší parameter.

V dnešnej vodíkovej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa ponoríme do fascinujúceho sveta technických plynov s odborníkom Jurajom Petrovičom zo spoločnosti Messer Tatragas. Dozviete sa, kde všade sa s plynmi stretávame - od balenia potravín cez zdravotníctvo až po ťažký priemysel. Vysvetlíme si, prečo sú kyslík, dusík a oxid uhličitý kritickou infraštruktúrou a čo by sa stalo, keby ich dodávky na pár dní vypadli.

V najnovšej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa rozprávame s Liborom Lázničkom o aktuálnych možnostiach úspor na energiách vďaka zdieľaniu elektriny. Vysvetľujeme základné princípy fungovania trhu s elektrinou, úlohu ÚRSO a aj postavenie OKTE ako nezávislého „rozhodcu“ pri vyhodnocovaní zdieľania. Zdieľanie elektriny po legislatívnych zmenách konečne dostáva reálny priestor na rozvoj. Rozoberáme aj to, prečo bol rozbeh komunitnej energetiky na Slovensku doteraz pomalý a aké bariéry ho brzdili. Vysvetľujeme, čo sa zmenilo po zrušení obmedzenia zdieľania len v rámci jedného dodávateľa a prečo je to zásadný krok vpred. Detailne sa venujeme aj novej úlohe tzv. organizátora zdieľania, ktorý pomáha komunitám optimalizovať výrobu, spotrebu aj ekonomiku projektov. Diskutujeme, prečo je kľúčová súdobosť výroby a spotreby. Nechýba ani pohľad na praktické problémy, napríklad v bytových domoch, kde vysoké poplatky a investície do IMS spomaľujú návratnosť. Epizóda zároveň ukazuje, že záujem o zdieľanie elektriny rastie a s lepšími pravidlami môže konečne prejsť z teórie do praxe.

Podcast Energia zajtrajška vám tentoraz prináša výnimočný vodíkový diel so zástupcami TÜV SÜD Slovakia – Zuzanou Šolopovou pre oblasť priemyslu a infraštruktúry a Martinom Tichým pre mobilitu. Vysvetľujú, prečo je technická kontrola kľúčová aj tam, kde ju bežne nevnímame. Poukazujeme na úžasný projekt SPP - distribúcie H2 Pilot v obci Blatná na Ostrove, kde sa testovalo primiešavanie vodíka do zemného plynu a bezpečnosť celej siete aj domácich spotrebičov.

Druhá časť patrí vodíkovej mobilite. Hovoríme o rozdieloch medzi spaľovaním vodíka a palivovými článkami či o tankovacích tlakoch 200 a 350 barov. Rozoberáme bezpečnosť nádrží, STK vodíkových vozidiel aj reálne limity infraštruktúry. Epizóda prináša presný, zrozumiteľný pohľad na to, ako sa vodík z pilotných projektov posúva do praxe – a čo musí splniť, aby bol skutočne bezpečný.

Čo vlastne robí TÜV SÜD Slovakia? Ako organizácia ovplyvňuje každodenný život?

Zvykli sme si na bezpečnosť denne využívaných technológií a automaticky dôverujeme, že fungujú - aj vďaka TÜV SÜD Slovakia

História technických kontrol - od čias priemyselnej revolúcie po dnešnú globálnu štruktúru

Neutralita a nestrannosť TÜV SÜD Slovakia

Rozdelenie činností na notifikovanú osobu, úradné skúšky a nezávislé technické posudzovanie

Praktický príklad certifikácie zariadení pre vodíkové projekty

Projekt H2 Pilot v spolupráci so spoločnosťou SPP - distribúcia v obci Blatná na Ostrove: primiešavanie vodíka do zemného plynu a testovanie bezpečnosti siete aj domácich spotrebičov a posudzovanie pripravenosti celej distribučnej siete na 5 % zmes vodíka

Zdieľanie skúseností na medzinárodnej úrovni a export slovenského know how

Prechod k vodíkovej mobilite a aktuálny stav na Slovensku + reálne príklady technológie

Rozdiel medzi spaľovaním vodíka a palivovými článkami

Tlak 200 a 350 barov ako praktický faktor dojazdu autobusov

Bezpečnosť nádrží, tesnosť a správanie vodíka pri nehode

STK vodíkových vozidiel môže byť lacnejšia než pri klasickom aute

Porovnanie spoľahlivosti alternatívnych pohonov

Infraštruktúra ako hlavná brzda rozvoja, nie samotná technológia

Hosťkou tejto časti je Veronika Galeková - dlhoročná líderka SAPI, ktorá stála pri formovaní obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku od ich začiatkov.

V špeciálnej novoročnej epizóde podcastu sa spolu s Jánom Karabom zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) a Jánom Weiterschützom z Národnej Vodíkovej Asociácie Slovenska (NVAS) vraciame k roku 2025, ktorý výrazne ovplyvnil smerovanie slovenskej energetiky.

Vypočujte si rozhovor, ktorý spája energetikov a fanúšikov moderných technológií.  S Jurajom Kubicom otvoríme tému bezpečnosti solárnych, veterných, vodných aj jadrových elektrární. Útok na jednu malú fotovoltickú elektráreň pôsobí zanedbateľne, ale keď ich bude poškodených viac, môže to znamenať vážny problém pre celú energetickú sústavu. Zistíme teda, či sú naše predstavy z akčných filmov prehnané, a či malé OZE naozaj otvárajú viac dverí útočníkom než veľké elektrárne. Dotkneme sa aj otázky, či sa Európa môže stať technologicky suverénnou v oblasti čistej energie, keď množstvo komponentov pochádza zo zahraničia.