ENVI-cast

Baktérie sú schopné medzi sebou komunikovať a odovzdávať si informácie. Niektoré sú pritom odolné voči antibiotikám a mnohí ľudia ich majú v sebe bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Ako sa baktérie stávajú odolnými voči antibiotikám a aké riziká to prináša pre naše zdravie a životné prostredie? V rozhovore s profesorkou Luciou Bírošovou z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sme sa rozprávali o antibiotickej rezistencii, výskyte odolných baktérií v životnom prostredí aj o tom, či sa môžu dostať do našich zdrojov pitnej vody.

Nie je lúka ako lúka. Kým na niektorých nájdeme aj 110 druhov rastlín, na slaniskách rastú len dva či tri. Čo sa stane, keď lúku prestaneme kosiť alebo na nej pásť zvieratá? Prečo môže nevhodné kosenie ohroziť život na lúke a akú úlohu pri jej udržiavaní zohrávajú kravy, ovce či kozy? S botaničkou a environmentalistkou Luciou Čahojovou zo Slovenskej akadémie vied sme sa rozprávali o tom, prečo druhovo bohaté lúky miznú a ako dlho trvá ich obnova. Pozreli sme sa aj na závrty, ktoré môžu fungovať ako ostrovy biodiverzity a poskytovať niektorým druhom útočisko pred dôsledkami klimatickej zmeny.

Prečo chutí káva z Etiópie inak ako káva z Brazílie? Čo prezrádza jej pôvod a ako pestovanie ovplyvňuje meniaca sa klíma? S Rastislavom Gallom zo spoločnosti ATC sme sa rozprávali o udržateľnej káve, odpade vznikajúcom pri jej spracovaní aj o tom, ako sa zorientovať pri výbere kvalitnej kávy.

Obaly sú čoraz menšie, ľahšie a jednoduchšie. Výrobcovia redukujú vrstvy, odstraňujú zbytočné vložky, optimalizujú tvary a čoraz častejšie pri ich navrhovaní využívajú umelú inteligenciu. Čo stojí za trendom minimalizácie obalov? Aké zmeny prinesie nové európske nariadenie a ako ovplyvní výrobcov aj spotrebiteľov? V podcaste sa s Hanou Novákovou, generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK rozprávame aj o tom, ako sa mení svet obalov a kto v skutočnosti financuje triedenie a recykláciu odpadu.

Na Slovensku každoročne vznikajú tony ovčej vlny. Namiesto využitia však veľká časť končí ako odpad. Prečo? Čím je ovčia vlna výnimočná a prečo jej štruktúra pripomína ľudský vlas? S Líviou Rášovou, zakladateľkou značky Vlna pod Tatrami, sme sa rozprávali o spracovaní, vlastnostiach aj možnostiach využitia tejto tradičnej suroviny.

Správne zateplenie dokáže výrazne znížiť tepelné straty aj náklady na vykurovanie. V podcaste s Vladimírom Beňom zo spoločnosti Knauf Insulation sa dozviete, prečo je dôležité riešiť izoláciu komplexne, kde domy najčastejšie strácajú teplo a akým chybám sa pri zatepľovaní vyhnúť.

Podiel modrej zložky v svetle je počas dňa vítaný, pretože podporuje aktivitu a pozornosť, no vo večerných hodinách by sme mali siahnuť po teplejších odtieňoch. Ivan Kováčik zo spoločnosti LEDVANCE, ktorá patrí medzi svetových lídrov vo výrobe moderného osvetlenia, v podcaste vysvetľuje, prečo je dôležité všímať si lumeny namiesto wattov, ako sa zmenila spotreba osvetlenia v domácnostiach, ako si správne zvoliť intenzitu a farbu svetla v rôznych miestnostiach a aký vplyv má osvetlenie na náš denný režim aj spotrebu energie.

Najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku bolo v roku 1763 pri Komárne. Také silné zemetrasenie sme odvtedy na Slovensku nezažili. V tejto epizóde sa so seizmológom Róbertom Kyselom pozrieme na to, ako zemetrasenia vznikajú, ako sa meria ich sila a čo tieto čísla v skutočnosti znamenajú. Vysvetlíme si, či ich vieme predpovedať, kde sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie a či sa ich máme obávať. Nebudú chýbať ani praktické rady, ako sa počas zemetrasenia správať.

Na Slovensku žili ľudia kedysi úspornejšie, komunitnejšie a takmer bez odpadu. V tejto epizóde sa s etnologičkou Zuzanou Beňuškovou pozrieme na to, ako naši predkovia hospodárili v domácnostiach, ako využívali veci aj potraviny, a prečo bolo prirodzené nič nevyhadzovať. Dozviete sa napríklad, prečo si ľudia požičiavali čižmy či kožuchy, ako uchovávali potraviny bez chladničiek a čo všetko sa dalo zdieľať, opraviť alebo využiť do posledného kúsku.

Na Slovensku je približne 120 hradov a hradných zrúcanín - malých aj veľkých, známych aj nenápadných. Každý z týchto hradov má svoj príbeh a oplatí sa ho navštíviť. V tejto epizóde sa s Martinom Sárossym, iniciátorom obnovy hradov na východnom Slovensku, rozprávame o tom, ako sa hradné zrúcaniny obnovujú, prečo má zmysel ich chrániť, aj ako sa dá prepájať ochrana kultúrneho dedičstva s ochranou prírody.