ENVI-cast

Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.

Na Slovensku prevláda automobilová doprava. Zatiaľ čo v roku 2002 tu bolo približne 200 áut na 1000 obyvateľov, dnes je to už 500 - 600 áut. Potenciál pre cyklistickú dopravu tu je , chýby však infraštruktúra. Michal Ďurta, ktorý sa aktívne podieľa na zavádzaní udržateľných dopravných riešení v Trnave, sa s nami podelil o svoje skúsenosti s udržateľnou mobilitou doma aj v zahraničí, ale aj výzvami a víziami do budúcnosti.

Upracme Slovensko začínalo v roku 2018 s 500 dobrovoľníkmi, dnes sa k nim pripája v priebehu roka až 100 000 ľudí. Počas upratovania našli v prírode už všeličo - oblečenie, práčky, zavárané fľaše zakopané v zemi aj maľované hrnčeky. S Líviou Gočovou sme sa porozprávali o tom, ako môžeme zapojením sa do upratovcích akcií prispieť k čistejšiemu Slovensku, v ktorých regiónoch sú dobrovoľníci najaktívnejší, a prečo niektorí ľudia ešte aj dnes odhadujú odpadky na zem. 

Ľudia dnes pri zelených strechách zohľadňujú nielen estetiku, ale aj ich funkčnosť - v prvom rade slúžia na chladenie interiéru, ale aj okolitého priestoru. S Branislavom Siklienkom zo spoločnosti Rufusen sme sa rozprávali o výhodách a prínosoch zelených striech, ale aj o tom, aké typy zelených striech poznáme, kde všade sa môžu inštalovať, a prečo by mali byť súčasťou modernej architektúry. 

Veronika Cyprichová založila hubové laboratórium Drž hubu!, v ktorom experimentuje s hubami. Zameriava sa na drevokazné huby, ktoré rozkladajú celulózu a rastú na dreve. Pestuje aj niektoré druhy hlív a reishi, ktoré rastú v okolí Bratislavy, a má aj exotické huby pochádzajúce z Ázie. Jej snom je jedného dňa zmapovať všetky huby v Bratislave, ktoré sú jedlé a rastú v našej blízkosti. Spolu sme sa rozprávali nielen o vlastnostiach húb, ale aj o tom, ako sa im darí v laboratórnych podmienkach, a aké je ich ďalšie využitie.

Symbolom udržateľnosti tohtoročných olympijských hier je plavecké centrum, pri ktorého výstavbe sa zohľadnili viaceré inovatívne technologické prvky, použili sa recyklované materiály, znížilo sa množstvo stavebného materiálu aj množstvo vody. Veľmi obľúbeným zeleným opatrením sú medzi športovcami kartónové postele, ktoré sa prvýkrát použili na olympijských hrách v Tokiu, a ktoré budú po skončení parížskej olympiády venované ľuďom bez domova. O dopade športov na zmenu klímy, ale aj o možnostiach riešenia tohto problému sa s nami rozprával Igor Kováč zo Slovenského olympijského a športového výboru.

Za jeden let vyprodukuje jeden cestujúci v priemere 1,4 kg odpadu. Na kratších letoch sa ho, logicky, vytvorí menej. Letecké spoločnosti si tento problém uvedomujú, ale za ostatných desať rokov sa toho zmenilo len veľmi málo. Najznámejší travel bloger Milan Bez Mapy sa tentokrát s nami nerozprával o cestovaní, ale o odpade, ktorý na palube lietadla vzniká počas letov.

O čistotu na Pohode sa stará približne 130 upratovačov a ďalších 70 dobrovoľníkov pomáha pri triedení odpadu v separačných miestach. V kempoch dobrovoľníci rozdávajú ľuďom vrecká na odpad, aby udržiavali čistotu okolo svojich stanov. Manažér produkcie festivalu Pohoda Ondrej Poláček sa s nami rozprával nielen o odpadoch a triedení, ale aj o ďalších zelených riešeniach, ktoré Pohoda podporuje. 

Produkcia komunálneho odpadu klesla v ostatnom medziročnom porovnaní o 20 kíl na osobu. Takisto kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková sa s nami rozprávala o situácii s triedením odpadu na Slovensku, o tom akým smerom sa triedenie vyvíja a aj o tom, aké novinky a zmeny nás v najbližšom období čakajú.

Po slovenských cestách jazdí už viac ako 10 tisíc elektromobilov, len minulý rok sa ich na Slovensku predalo viac ako 2 300. Dojazd na jedno nabitie je približne 400 – 500 km. Elektromobily však stále nie sú pre každého. Niektorí ho berú ako spoločenskú zodpovednosť, iní ako komfortnejšiu voľbu. Samuel Kováčik, zakladateľ Vedátora, nám vysvetlil, ako elektromobil funguje, aké typy batérií sa v elektromobiloch využívajú, aj kedy sa jazdenie na elektrinu oplatí a či sú elektromobily skutočne ekologické.