Ex Tempore

Karol Lovaš: Doma

Hra Mojmíra Grolla Putovanie z Petrohradu do Moskvy, v ktorej sa dozviete, ako sa pod dojmom cestopisu istého petrohradského colníka cárovná Katarína druhá rozhodla cestu autora prolongovať z Moskvy až na Sibír, čo cestovateľa stálo mnoho útrap a ruskej ríši neprinieslo žiaden osoh. Účinkujúci: Miroslav Kolbašský, Dana Košická, Ivan Krúpa, Igor Kasala, Katarína Horňáková, Peter Lejko a ďalší. Dramaturgia: Hana Rodová, zvukový majster: Peter Krajčovič, hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová, réžia: Hana Rodová

Adaptácia detskej knižky Posledný Permoník zostala verná hlavnej príbehovej linke z knižky. Je to v prvom rade príbeh kamarátstva medzi osemročným Adamom a Permoníkom, ktorého náhodne stretáva v štôlni. Permoník tam žije samotárskym životom v malej podzemnejizbičke. Bolia ho uši, túla sa podzemnými chodbami a občas prejde tajne k niekomu do domu a prečíta si dennú tlač. Až vďaka osemročnému Adamovi sa odváži vyjsť po 500 rokoch medzi ľudí- S prekvapením zisťuje, že namiesto stredovekých mučiarní sú v meste obchody, holičstvo a fitnescentrum a úplne ho očaria súčasné vynálezy ako pouličné osvetlenie, futbal, alebo zákusky. Vďaka nim začne mať ľudí aj trochu rád. Adam sa zas vďaka Permoníkovi úplne ponorí do fantastického sveta stredovekých povestí a pochopí, že Kremnica, ktorá sa mu na prvý pohľad zdala nudná, je zaujímavé miesto plné dobrodružstiev a bohatej histórie. Vďaka Permoníkovi a tajnej sile Čierneho rytiera dokonca získa aj nového priateľa- spolužiaka Marcela. Príbeh odkrýva pomocou povestí aj časť kremnickej histórie, je tu prítomný aj akýsi ekologický apel. Snažíme sa však „netlačiť na pílu“ a tieto témy nechať pôsobiť v zadnom pláne. V prvom rade chceme ponúknuť dobrodružný a zábavný príbeh, ktorý môže byť zaujímavý ako pre deti, tak aj pre rodičov. Napísala: Terézia Oľhová. Hudba: Sára Vondrášková.

Účinkujú: MISCHURA Tomáš - Permoník; RUTTKAY Oliver - Marcel; Grendár Peter - Adam; OĽHOVÁ Jana - Babka; OĽHOVÁ Terézia - Haviarova žena; SMUTNÝ Juraj - Haviar; KRÁĽ Miloslav - Rytier; GAZDÍK Michal - Dedo; KOVÁČOVÁ Ivana - Mama; Čabala Norbert - Telocvikár; Manko Martin - Barbier / Dramaturgia: Mária Danadová, zvuková majsterka: Iveta Janáková, réžia: Terézia Oľhová.

Terra Apathy - čerpá z príbehu obce Horné Opatovce, ktorá po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom čelila ekologickej katastrofe a v roku 1969 bola uznesením vlády Československej socialistickej republiky zlikvidovaná a vymazaná z mapy.

Námet: Michal DitteLibreto: Iveta Ditte Jurčová a Ela LehotskáTvorcovia divadelnej inscenácie (a rovnako tak jej rozhlasovej verzie) teda pracovali s rozsiahlym dokumentárnym materiálom z rôznych zdrojov - od miestnych archívov, zápisníc zasadaní obecného zastupiteľstva až po oral history. Ich cieľom však nebolo vytvoriť dielo spadajúce pod akúkoľvek definíciu doku-drámy, ale skôr nájsť emocionálnu metaforu, ktorá na jednej strane sprítomní ekologickú apokalypsu prostredníctvom pochopenia reálneho dopadu na životné prostredie a človeka - od úhynu včiel, dobytka, až po devastačný vplyv jedovatého spadu na zdravie obyvateľov obce - na strane druhej nám dá šancu hlboko prežiť tento dopad v celej svojej hrôze práve v sebe samom.Tento fakt ich doviedol k špecifickej, experimentálnej forme, kde sa zvukovo-hudobná stopa inscenácie stáva plnohodnotným „spoluhráčom“ k videnému a krehkosť slova v kontraste k apokalyptickému zvukovému obrazu prináša spočiatku temnú katarziu, končiacu však v nádychu novej nádeje. Či už vo výzve, ako sa ako ľudstvo postavíme k problému, ktorého sme sami zdrojom, či v tom, akú formu pre očistenie nájdeme i ako umelci. Výpovedné gesto tohto diela hovorí samo za seba a prináša tak do kontextu súčasného Slovenska silnú parafrázu celej našej civilizácie, ktorá sa pre pocit zvyšovania svojho osobného komfortu ženie do katastrofy prostredníctvom likvidácie prostredia, kde sa snaží žiť.Obsadenie: Ela Lehotská a Vít BednárikHudba a zvukový dizajn: Michal PaľkoMajster zvuku: Rudolf FritzmanProdukcia: Barbora BellDramaturgia: Peter Pavlac a Michal DitteRéžia: Iveta Ditte Jurčová

Pôvodná rozhlasová hra o osobnosti rozhlasovej histórie, Antonovi Prídavkovi, ktorý stál na čele košického a neskôr prešovského Rádiojournalu v 30-tych rokoch minulého storočia a vojnovom období. Zaslúžil sa o rozvoj rozhlasových žánrov, zachovanie rozhlasového vysielania počas 2. svetovej vojny a pred istou smrťou zachránil viacero intelektuálov. Sám sa však konca vojny nedožil. Hra vznikla pri príležitosti 95. výročia rozhlasového vysielania z Košíc.

Druhou líniou hry je tvorba textu rozhlasovej hry. Bodoki Miroslav - Autor; Ďuránová Alena - Dramaturgička; Ištvánová Bronislava - Časník; Lacko Matej - Anton; Čižmár Peter - Záborský; Himič Peter - Moyš; Kolbašský Miroslav - Macbeth; Antol Milan - Kostra; Kucer Michal - Civil 1; Maťufka Lukáš - Civil 2; Kasala Igor - Goethe; Krivý Peter - Šuba; Makovická Hana - Čas; Dubielová Beáta - Hlas Dramaturgia: hana Kolbašská-Rodová, majster zvuku: Michal Ballasch, hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová, réžia: Stanislav Bilý

Hra Viliama Klimáčka „Koľajnice na slobodu“ zachytáva časť životného príbehu spisovateľa a básnika Rudolfa Dobiáša. (Je autorom diel ako napríklad Noci a dni, Tajomstvo orloja, Papierové hlavy, Triedni nepriatelia, Znovuzrodenie a tiež autorom radu rozhlasových hier). Rudolf Dobiáš, ktorý sa narodil v roku 1934 v obci Dobrá (dnes súčasť Trenčianskej Teplej), bol v mladosti členom skautskej organizácie Junák. Vyrastal v rodine roľníkov. Po politickom prevrate v roku 1948 – po nástupe komunistov k moci – sa nakrátko zapojil do proti-komunistického odboja a s kamarátmi roznášal letáky. Deň pred Vianocami v roku 1953 ho ako 18-ročného študenta filozofickej fakulty zatkla štátna bezpečnosť za rozširovanie protikomunistických letákov (šlo napríklad o karikatúry Gottwalda a Stalina). Bol odsúdený na 18 rokov väzenia! Z vymeraného trestu si sedem rokov odpykal v uránovej bani v tábore Vojna pri Příbrami.

Rozhlasová dramatizácia humoresky Jána Kalinčiaka Reštavrácia z roku 1860, kedy sa slovom reštavrácia označovali župné voľby. V Kalinčiakovom príbehu oproti sebe stoja schudobnený župan Matiáš Bešeňovský a Ján Potocký, ktorý okúsil veľký svet a to z neho urobilo na Uhorské pomery demokrata. Obaja kandidáti predstavujú zemianstvo ako stav, ktorého úpadok sa odráža aj v stave krajiny – Uhorsko v tom čase patrilo k najzaostalejším častiam Európy, ako píše Karol Horváth: „v tom čase nebola v Uhorsku priemyselná revolúcia ani len témou salónnych rozhovorov a prvá parná železnica sa začala budovať až o sedem rokov po našom príbehu.“

Na pozadí volieb, kde kandidátov a ich voličov viac zaujímajú plné bruchá ako politické ideály či stav spoločnosti, sa odvíja príbeh lásky mladých Anny Bešeňovskej a Štefana Levického. Budúcnosť tohto vzťahu ale tiež dosť závisí od výsledku volieb. Dajte sa vtiahnuť do sveta, v ktorom sa „hoaxy šírili chôdzou a následným klebetením a ak ste chceli niekoho lajknúť, museli ste mu zakričať: „Vivat!“Produkcia: Peter Šimončič Hudba: Rudolf Pepucha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Karol Horváth Účinkujú: Peter Sklár, Jozef Vajda, Richard Stanke, Miroslav Beňušík, Ján Mistrík, Jana Kovalčíková, Eva Matejková, Michal Rovňák, Matej Landl, Pavol Topoľský, Peter Kočiš, Igor Adamec, Peter Ondrejička, Ondrej Kaprálik, Ladislav Kerata, Dalibor Petkáč, Karol Horváth, Gregor Šimko, Mia Gáliková, Diana Kočanová.

V pôvodnej rozhlasovej hre sa autorka vracia v spomienkach do svojho detstva, na vidiecku samotu Vigyorgó, na ktorej žila jej svojrázna a nezlomná babka Elza. Posledné roky svojho života tu trávila sama so svojimi zvieratami, obklopená nekonečnými poliami slovenského juhu. Humorné i dojímavé spomienky na maďarskú babku, ktorá sa s nepriazňou osudu a drsnými životnými výzvami vyrovnávala s vecnosťou a svojským nadhľadom, pomáhajú jednej štyridsiatničke prekonať neľahkú realitu vlastnej súčasnosti a dávajú jej úvahám nad vlastným životom nový rozmer. Hra o návrate ku koreňom, o tom ako naši blízki, miesta z ktorých pochádzame a jazyk, ktorým hovoríme, tvoria neoddeliteľnú súčasť našej identity. Príbeh prestúpený človečinou sa postupne rozplieta v štyroch ročných obdobiach a vracia do rozličných časových období. Vianoce sú obdobím, ktoré túžime tráviť so svojimi blízkymi a spomíname na tých, čo už nie sú medzi nami, no kúsok z ich stále nosíme v sebe. Napísala Zuza Ferenczová. Účinkujú: Anikó Vargová, Mária Kövesdi Szabó, Anita Szvrcsek, Gréta Luprichová, Ivo Gogál. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramatugia: Katarína Bielčíková, zvuková majsterka: Ľubica Olšovská, réžia: Veronika Martinková.

Pôvodná rozhlasová hra Jany Micenkovej hovorí o dôležitom životnom momente štyridsiatničky Márie, ktorá neočakávane ostáva tehotná. Jej životné priority sú už úplne inde a ona sa musí rozhodnúť, ako a či bude pokračovať v rozbiehajúcej sa kariére po materskej dovolenke, alebo sa opäť stane matkou. Rozhodovanie sa medzi tehotenstvom a interrupciou je plné otázok, avšak voľba je napokon len na nej. V réžii Stanislava Bilého budete v hlavnej úlohe počuť Luciu Hraškovú.

1. výročie vojny na Ukrajine sme si pripomínali aj rozhlasovou hrou Treba vôbec upratovať v čase vojny? Texty použité v hre vznikli vďaka iniciatíve, ktorá krátko po vypuknutí konfliktu, oslovila niekoľko ukrajinských dramatikov na napísanie divadelných hier, ktoré vzápätí cestovali po celom svete a už v máji boli v slovenských prekladoch, na pôde Divadelného ústavu, prezentované aj u nás. Tri z týchto minidrám sú princípom koláže spojené do kompaktného rozhlasového dramatického celku. Veľmi osobné a autentické svedectvá troch autorov z prvej ruky približujú šok, emócie, príbehy a situácie spôsobené desivou novou realitou Ukrajincov. Autori v nich pracujú s dokumentárnymi materiálmi, záznamami z elektronickej pošty, sociálnych sietí a telefonátov, či spomienkami, ktoré majú formu akýchsi denníkových zápisov, no vkladajú do nich aj svoje aktuálne postrehy a úvahy. Andrij Bondarenko patrí k strednej generácií ukrajinských autorov a dramatikov, v súčasnosti je šéfdramaturgom bábkového divadla v Ľvove. Vo svojom monológu Mier a pokoj rozpráva príbeh vlastnej rodiny a cez dramatické osudy niektorých jej členov sa vracia k zásadným momentom histórie svojej krajiny a postupne skladá mozaiku, ktorá lepšie umožňuje pochopiť ukrajinskú súčasnosť. Jelena Astasjevová je dramatičkou a spisovateľkou z Chersonu a spoluzakladateľkou kyjevského Divadla dramatikov. Jej dráma Slovník emócií v čase vojny pracuje so záznamami denníkového charakteru, kúskami rozhovorov a internetových chatov, ktoré sú usporiadané do kapitol, nazvaných podľa intenzívnych emócií, ktoré so sebou priniesla extrémna životná situácia. Lena Ľahuškonkova je najmladšou z trojice autorov, dvornou dramatičkou Odeského divadla a laureátkou ceny European Young Drama Award. Centrom jej drámy Topol – M letí na mačku Brošku s existenciálnym a filozoficko-etickým podtextom je situácia, v ktorej počas chaotickej evakuácie necháva majiteľka vo svojom byte v okupovanom Hostomeli mačku a snaží sa pre ňu, cez sociálne siete, nájsť pomoc. Hra má aj autobiografickú rovinu, v ktorej prostredníctvom sietí situáciu pozoruje autorka, počas kolobehu presunov medzi vlastným bytom a krytom v pivnici bytového domu. Hudobná a zvuková zložka rozhlasovej hry umne prepája tri príbehové roviny do kompaktného celku a vytvára efektnú poetickú nadstavbu. Silným jednotiacim prvkom je najmä hudba, ktorú do hry nahrali členovia Charkovského štátneho a akademického divadla M.V.Lysenka - motívy a melódie z ukrajinských ľudových a populárnych piesní, ktoré majú pre Ukrajincov špecifickú silu a symboliku. Treba vôbec upratovať v čase vojny? Veta z drámy Jeleny Astasjevovej sa zamýšľa nad absurditou bežnej banálnej ľudskej činnosti v situácii, keď príbytok i jeho obyvateľov môže kedykoľvek zo zemského povrchu zmiesť bomba. Je v nej vyjadrená brutalita s akou vojna vstupuje do ľudských životov a obracia ich naruby.

Účinkujú: Rebeka Poláková, Martin Hronský, Edita Kopričević- Borsová, Dušan Szabó, Martin Toman, Ivo Gogál, Dušan Kaprálik, Lucia Vráblicová, Katarína Križanová, Jana Lieskovská, Romana Hudec Orlická, Helena Geregová, Miroslava Belancová, Ľudmila Verbická a Mykyta Marynčak.Autori: Jelena Astasjevova, Andrij Bondarenko, Lena Ľahušonkova, preklad: Romana Maliti Štorková a Valéria Juríčková. Hudba: členovia orchestra Charkovského štátneho a akademického divadla M.V .Lysenka. Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvukový majster: Stanislav Kaclík, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, réžia: Milena Lukáčová