Ex Tempore

V apríli tohto roku uplynulo dvesto rokov od narodenia prvej slovenskej ochotníckej herečky Anny Jurkovičovej Hurbanovej. Prostredníctvom otca, Samuela Jurkoviča bol jej život od detstva spojený so spoločenským životom národovcov, priatelila sa so Štúrovcami a preukázala veľkú odvahu, keď sa ako jedna z prvých žien postavila na scénu Slovenského národného nitrianskeho divadla. Eva Maliti Fraňová koncipuje svoju hru ako spomínanie ženy, ktorá sa konfrontuje s blížiacou sa smrťou. Počas štyroch adventných nedieľ sa Anna Hurbanová, ktorá dožíva svoj život u syna Konštantína v Martine, stretáva so svojou rodinou, aj vyrovnáva so stratou milovanej vnučky, ktorej život vyhasol skôr, než dostala šancu prežiť život naplnený láskou, vierou, buditeľským zápalom, umením, aj zmysluplnou prácou. Anna nič neľutuje. V spomienkach sa vracia aj k rokom s divadlom, ktoré boli krátkou, no intenzívnou epizódou jej života, aj k pohnutým časom, v ktorých stála po boku manžela Jozefa Miloslava Hurbana, prenasledovaného maďarizačnou vládnou mocou. Autorka Eva Maliti-Fraňová pri písaní hry okrem iného vychádzala aj z korešpondencie manželov Hurbanovcov a ďalších dobových dokumentov.

Autorka: Eva Maliti Fraňová Obsadenie: Helena Geregová, Přemysl Boublík, Zuzana Kapráliková, Martina Kapráliková, David Hartl, Zuzana Kyzeková, Juraj Hrčka, Jeanette Švoňavská, Peter Krajčovič, Andrea Kvašňovská Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Zvukový majster: Peter DaniškaRéžia: Laco Kerata

Peter Pavlac si pre rozhlasovú adaptáciu vybral málo hrávanú hru klasika slovenskej drámy. Tajovský hrou zavŕšil triptych hier s postavami hrdinov. V dráme Smrť Ďurka Langsfelda sa venoval téme slovenského povstania z rokov 1848/49, v hre Blúznivci zasa domáceho odboju počas prvej svetovej vojny. V päťdejstvovej dráme Hrdina slúži Janko Mihálik v prvej svetovej vojne ako legionár na talianskom fronte, a táto skúsenosť ho vnútorne privedie do hraničnej situácie. Tajovský opisuje ľudskú drámu vojaka, ktorý sa rozhoduje o samovražde. Hra, ovplyvnená avantgardnými prúdmi, mala v Slovenskom národnom divadle v réžii Andreja Bagara premiéru 3.5.1938, tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny a dočkala sa mnohých repríz. Inscenáciu v réžii Mileny Lukáčovej uvádzame pri príležitosti stopäťdesiateho výročia narodenia autora.

Rozhlasová adaptácia: Peter Pavlac Produkcia: Petra Kasanová Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Stanislav Kaclík Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Milena Lukáčová Osoby a obsadenie: Jano Mihálik: Vladimír Jedľovský Eva, jeho žena: Edit Borsová Janko: David Hartl Zuza Chmelková: Tatiana Kulíšková Marka: Marta Kondrla Samo Šúrik: Juraj Hrčka Anka: Renáta Rundová Karolko: Adam Szajewski Notár: Ady Hajdu Žandár 1: Roman Matisko Žandár 2: Michal Hallon

Historická hra Mojmíra Grolla Impérium. V nej sa v 6.storočí nášho letopočtu ocitneme na dvore byzantského kráľa Justiniána I., ktorý chcel znovu zjednotiť Rímske impérium a vrátiť mu lesk. Preslávil sa svojimi právnymi reformami i mnohými stavbami, ale aj vojenskými ťaženiami. V jeho ambíciách ho však nadmieru podporovala i jeho druhá manželka Theodora.

Účinkujú: Ivan Krúpa, Stanislava Kašperová, Matej Lacko, Miroslav Kolbašský, Tatiana Poláková, Peter Himič, Stanislav Pitoňák, Michal Soltész, Martin Stolár, Ján Kovalčín, Igor Kasala, Lukáš Lipčák, Juraj Fotul, Stanislava Džubáková a ďalší Hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová Zvukový majster: Peter Krajčovič Dramaturgia a réžia: Hana Rodová

Rozhlasová hra Beatmen sa žánrovo blíži k fiktívnemu dokumentu. Prináša príbeh slávnej slovenskej hudobnej skupiny, ktorá zažiarila v šesťdesiatych rokoch. Za necelé dva roky existencie sa dostala na vrchol československej hudobnej scény a stála na prahu úspešnej medzinárodnej kariéry. Lenže po okupácii Československa sa bigbeatová skupina zákonite rozpadla a v časoch normalizácie upadla do zabudnutia. Osudy jej členov sú takmer neznáme, ale v archívoch, našťastie, možno dohľadať aspoň niekoľko dokumentárnych materiálov a vzácnych zvukových záznamov, s ktorými pracovali dramatik V. Klimáček a režisér J. Rozsíval.

Hudobné improvizácie: Peter Vavro, Robert Fordinál a Jaroslav Rozsíval Majster zvuku: Stanislav Kaclík Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Dramaturgia: Beáta Panáková Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Jaroslav Rozsíval Účinkujú: Peter Kočiš, Matej Landl, Helena Geregová, Peter Sklár, Juraj Predmerský, Oľga Belešová, Michal Kaprálik, Martin Klinčúch, Milada Rajzíková, Lucia Vráblicová, Jaroslav Rozsíval, Gertrud Mária Prikler, Adam Szajewski, Laura Grebertová, Alex Koníček, Alžbeta Hrnčiariková a členovia Detskej rozhlasovej dramatickej družiny.

Dramatizácia románu súčasného ruského autora Vladimira Sorokina s pôvodnou hudbou Matúša Wiedermanna. V roku 2054 je po dvoch európsko-islamských vojnách a rozpade krajiny, ktorú autor nazýva Postsovzväz. Európu od Ruska delí múr a na jeho oboch stranách vidno stopy ekologickej katastrofy a genetických experimentov. Stretávame sa s križiakmi, novou šľachtou, krížencami zvierat a ľudí, opričníkmi, pravoslávnymi komunistami, templármi. Tí všetci hľadajú nový poriadok, nové absolútno alebo nový raj, v droge, nazvanej telúr. Sorokinov román, napísaný v päťdesiatich kapitolách, je sondou do života rôznych sociálnych vrstiev a kultúr. Text, napísaný rôznymi štýlmi, presýtený alúziami na klasickú ruskú i svetovú literatúru, ukazuje svet po páde ruského impéria, európskych ideálov a zdevastovaní prírody. Čo ostane z človeka a našich predstáv o ňom?

Mládeži neprístupné do 15 rokov Scenár: Marek Kundlák na motívy románu Vladimira Sorokina Preklad: Ján Štrasser Účinkujú: Juraj Kemka, Kamil Mikulčík, Braňo Jobus, Zuzana Kronerová, František Kovár, Matej Landl, Zuzana Porubjaková, Michal Rovňák, Heňa Jančišinová Kolláriková, Gregor Hološka, Edita Borsová, Tomáš Vravník, Lucia Hurajová, Peter Kadlečík, Lucia Vráblicová, Peter Sklár, Ladislav Konrád, Peter Kočiš, Přemek Boublík, Ondrej Kaprálik, Laco Kerata a ďalší Hudba: Matúš Wiedermann Hudobná dramaturgia: Juraj Polgáry Majster zvuku: Rudolf Fritzmann Produkcia: Petra Kasanová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Adam Hanuljak Slovenský rozhlas 2024

Rozhlasová hra Jany Bodnárovej "Dialógy o starobe" hovorí prostredníctvom dvoch seniorských párov o stále tabuizovanej téme, akou je staroba, ktorá sa v ostatných rokoch pretrvávajúceho kultu mladosti dostáva na okraj záujmu. V prvom dialógu sa in medias res ocitáme v intímnej situácii staršieho manželského páru, ktorý až dojemne nežne i s humorom potvrdzuje svoju lásku aj po dlhých desaťročiach manželstva, takmer na prahu svojej storočnice. Druhý dialóg nás zavedie do starobinca, kde sa zas občas nájdu spriaznené duše, ktoré si svoj krehký a výnimočný vzťah budujú roky. Dokážu ale svoju lásku aj naplniť?

V hlavných úlohách: Judita Vicianová, Ľubo Záhon, Emília Vášaryová, František Kovár Dramaturgia a réžia: Hana Rodová Scénická hudba: Zuzana Eperješiová Majster zvuku: Michal Ballasch

Pôvodná rozhlasová hra o trojici ľudí, ktorých komplikované vzťahy ovplyvní vojna. Mária a Saško, novinárka a režisér, tvoria pár v súkromí i v divadle, ktoré vedú spolu s producentkou Ľudmilou. Práca na úspešných spoločensky angažovaných projektoch medzi Kyjevom, Ľvovom a medzinárodnými festivalmi, je veľmi náročná zasahuje ich súkromie. V momente, keď si kladú otázky o budúcnosti ich vzťahu, zaútočia na Ukrajinu ruské vojská. Hra vychádza z osobných príbehov autorov a ponúka tri pohľady na komplikované obdobie v ich životoch. Ako môžete riešiť osobné i vzťahové krízy, keď vašu krajinu vojensky napadnú?

V hlavných úlohách: Saško – Tomáš Pokorný, Mária – Rebeka Poláková, Ľuda – Alena Pajtinková Dramaturgia: Ján Šimko Hudobné improvizácie: Jakub Kudláč Zvukový majster: Dušan Kozák Réžia: Natália Deáková

Plachý a nepraktický Ambróz sa do malej dediny na Spiši vracal 40 rokov každé leto, mohol by v nej dostať čestné občianstvo. Nikdy mu však výlety na vidiek príliš nevoňali. Mal pocit, že ho tam manželka Silvia unáša. Bol to kraj jej predkov, v ktorom sa neskôr rozhodla zrekonštruovať zdedený dom. Aktívna a činorodá Silvia však pred dvomi rokmi prekonala závažné ochorenie, má 73 rokov, ubúda jej síl a rozhodne sa dom predať. Rozhlasová hra Barbory Hrínovej zobrazuje univerzálny pocit človeka, ktorý plne docenil niečo až v momente, kedy to definitívne stráca. Plachý dom je tragikomickou rozlúčkou s krásnym krajom Spiša, s vlastnou chalupou, s koreňmi...

Účinkujú: Michal Ďuriš, Jana Oľhová, Ivana Kováčová, Juraj Smutný, Dominik Zaprihač, Katarína Gurová, Ondřej Daniš, Ján Haruštiak, Dodo Šamaj, Mária Šamajová, Filip Jekkel, Július Balkovský a ďalší. Dramaturgia: Mária Danadová. Majstri zvuku: Marián Cibuľa a Iveta Janáková. Hudba: Róbert Mankovecký. Réžia: Dodo Gombár.

Pearl S. Bucková: Dar. Podľa literárnej predlohy nositeľky Nobelovej ceny za literatúru z roku 1938 pre rozhlas napísala Timotea Vráblová.

Dramaturgia: Beata Panáková Autor hudby: Rudolf Fritzmann Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Majster zvuku: Peter Daniška Réžia: Oľga Janíková Účinkujú: Rob - Vladimír Kobielsky; Alis - Zuzana Kyzeková; Otec - Gregor Hološka; Mama - Dana Droppová; Poštár - Pavol Náther; Rob tínedžer - Alex Koníček; Kerien tínedžerka - Laura Grébertová; Megi - Mia Gáliková; Brendon a Oliver - Diana Kočanová; Rob chlapec - Adam Szajewski

Pôvodná rozhlasová hra o najznámejšej slovenskej vrahyni Irene Čubirkovej. Hre nehovorí o jej živote a skutkoch, ale sa snaží predostrieť Irenu súčasnému poslucháčovi ako symbol postavenia a vnímania ženy v 20.storočí v Československu. Rozvíja i motív seba prijatia a možností riešenia problémov. Irena v akomsi pomyselnom medzipriestore rekapituluje a cynicky žiada o pochopenie svojich činov. Alebo nie?

Účinkujú: Antónia Kurimský Oľšavská, Miroslav Kolbašský, Dana Košická, Michal Novodomský, Matej Erby, Lívia Michalčík Dujavová, Michal Soltész, Beáta Dubielová Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Júlia Rázusová Hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová Majster zvuku: Peter Krajčovič