Ex Tempore

Na začiatku štúdia morskej biológie jej ako študentke z krajiny bez mora chýbalo sebavedomie. Neodradilo ju to a dnes Lucia Drábiková pracuje v Inštitúte morského výskumu v nórskom Bergene. V Ráne na eFeMku nám porozprávala o tom, ako sa z nej stala morská biologička a odborníčka na akvakultúru. Vysvetlila, čo ju baví na skúmaní života pod hladinou, prečo rada býva v blízkosti vodných plôch a priblížila aj pracovnú kultúru v Nórsku, kde momentálne žije. Vypočujte si celý rozhovor s morskou biologičkou Luciou Drábikovou z Rána na eFeMku.

Jozef Husovský: Mária a Michelangelo

Mozaikovito vyrozprávaný príbeh zo života súčasných mladých ľudí, sprostredkujúci ich pohľad na život, na realitu a na vlastné fungovanie v nej. Osoby a obsadenie: FRLAJS Lukáš - Adam; LIESKOVSKÁ Jana - Alica; STANKE Richard - Emil; JEDĽOVSKÝ Vladimír - Otec; FRÁTRIČ Roman - Šofér; ŠIMONOVIČ Jozef - Dekan; GÁLOVÁ Linda - Lujza; ABRAHÁM Jakub - Boris; HAMRONOVÁ Juliana - Anika; DOPIRÁKOVÁ Denisa - Bebe; WEISSABEL Alan - Roman Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Peter Janák ml. Dramaturgia: Zuzana Križková Réžia: Robert Horňák

J. N. Nestroy: Lumpacivagabundus

Rozhlasová hra spája motívy z niekoľkých krátkych próz Daniila Charmsa. Jednotlivé postavy predstupujú pred súd, ktorý má svojráznu predstavu o spravodlivosti. Originálne dielo o obludnosti byrokratickej mašinérie prenáša do podoby rozhlasovej hry dosiaľ nedramatizované dielo klasika ruskej modernej literatúry.

Pôvodná rozhlasová hra. Vo svojom treťom návrate k závažným spoločenským a historickým témam sa Peter Janků sústredil na problém morálky. Jeho východiskom je udalosť, ktorá sa odohrala počas Slovenského národného povstania v Rajeckej doline a na dvoch stranách - postavený pred múr a ako člen popravnej čaty - sa proti sebe postavili kamaráti z jednej dediny: Ondrej a Ján. S Jánom sa stretávame na sklonku života v sociálnom zariadení, kde rekapituluje zlomové okamihy svojho života. Dramaturgia: Egon Tomajko Réžia: Peter Janků Zvuk: Peter Janák Hudobná dramaturgia: Ľubomír Šamo Účinkujú: Ján Kožuch, Michal Ďuriš, Nadežda Vladařová, Viliam Hriadel, František Výrostko a ďalší. V pátraní po pravde, ktorá jediná nás oslobodzuje, sledujeme právneho zástupcu Zväzu bývalých politických väzňov Igora a jeho manželku, sociálnu sestru Anna, ktorá sa o Jána stará. Rozhlasový opus Petra Janků nás núti klásť si znova a znova otázku viny, života, trestu, ale aj odpustenia a jeho ceny. Núti nás vnímať aj Slovenské národné povstanie ako skutočnosť, ktorá historicky rozdelila slovenskú spoločnosť a v malých i veľkých dejinách ju rozdeľuje dodnes.

Rozhlasová hra Petra Pavlaca je napísaná z pojednania Hviezdoveda Gustáva Reussa z roku 1857, ktoré je považované za prvé slovenské science fiction. Originálne dielo o bádateľovi a vedcovi Krutohlavovi o jeho ceste na mesiac je napísané živým jazykom s dnes už zvláštne pôsobiacim metrom. Pojednanie bolo pôvodne spísané pre účely popularizácie vedeckých objavov, ale vzniklo dielo dodnes veľmi živé najmä vďaka postrehom a postave Krutohlava, o ktorom, ako píše autor, „Nabádalo by sa myslieť, že má krutú hlavu, ale Krutohlavom nazýval sa preto, lebo stále hlavou krútil, pochyboval, dumal“.

Rozhlasová adaptácia hry Michaely Zakuťanskej je poučeným vhľadom do sveta dospievajúcej mládeže. Vtip hry však spočíva v tom, že jej štyria protagonisti si hrajú situácie, ktoré zažívajú vo svojej bežnej realite v interakcii s dospelými (rodičia, učitelia, atp.). Model, ktorý do dôsledkov využila Biljana Srbljanović vo svojej slávnej hre Rodinné príbehy sa tak posúva do úrovne prežívania svojho vlastného zložitého dospievania v generácii –násť-ročných v komplikovanom spolužití s dospelými „jedincami“, ktorí ich v zásade “ nechápu“. Avšak práve preto, že si oni sami hrajú aj dospelých nejde o analýzu trpkú, či depresívnu, naopak, je podávaná s humorom a nadhľadom autorky, ktorá sa vo svete dospievajúcej mládeže evidentne vyzná. Nie však len v ich psychológii a prežívaní, ale aj v inštrumentári, ktorý ich obklopuje a v dnešnej dobe viac, než len určuje (facebook, mobilná komunikácia. atp.). Vzniká tak šarmantný a nezaťažujúci vhľad do života veľkej skupiny dnešnej mládeže z ich pozície, vyrozprávaný ich jazykom.

Rozhlasová adaptácia jednej zo štvorice veľkých drám A. P. Čechova . Súboj mladého Konstantina Trepľova o možnosť presadiť svoju víziu nových foriem v divadle a snaha mladej Niny Záriečnej, vstúpiť do veľkého sveta divadla narážajú na nevôľu bezprostredného okolia a neskôr i na nepriazeň osudu. Proti nim stoja v hre predovšetkým slávna herečka a Konstantinova matka Irina Nikolajevna Arkadinová a jej priateľ, slávny spisovateľ Boris Alexejevič Trigorin. Plejáda Čechovových komických postáv v skvelých podaniach: Emílie Váššáryovej, Richarda Stankeho, Mariána Labudu, Borisa Farkaša, Rebeky Polákovej, Matúša Kvietika a ďalších.

Celkom nová adaptácia útlej, ale svetoznámej novely Romaina Rollanda – Peter a Lucia, snaží sa v súčasnom pohľade na jej zmysel, tému a opodstatnenie priniesť model, ktorý silný étos predlohy stavia na zem. Ústredným rozprávačom, ktorý síce narába slovami autora, ale nenechá sa nimi zviesť k falošnému moralizovaniu, sa stáva akýsi vojnový spravodajca, reflektujúci udalosti prebiehajúcej vojny. On je tým, čo preniká do myslenia dospievajúcej skupiny chlapcov čakajúcich na povolanie na front /medzi nimi aj Peter/, on je tým, čo s bezostyšnou drzosťou komentuje, sleduje a zaznamenáva aj vznikajúci krehký a na „finálne nenaplnenie“ odsúdený silný a čistý vzťah Petra a Lucie. Práve prostredníctvom jeho „dokumentaristických“ očí tak môžeme do dôsledkov zažiť kontrast dvoch pólov, extrémov, aké prináša práve vojna – Láska s Smrť. Hoci Romain Rolland svoju novelu napísal v roku 1918, teda na konci I. svetovej vojny, ambíciou našej adaptácie je hľadať obraz mimo konkrétnu históriu, pretože situácie, ktoré autor opisuje, presahujú konkrétnosť jediného dejinného okamihu. Samé osebe sú metaforou, ktorú však nová adaptácia podporuje, podčiarkuje a veľmi otvorene s ňou narába. So všetkou úctou k predlohe tak ide o hľadanie pohľadu na reálnu lásku, aká mohla vzniknúť a nebolo dovolené jej byť naplnenou. Lásku stojacej oproti všadeprítomnej Smrti. Tá je totiž v časoch akejkoľvek vojny oveľa bližšie, než sme si ochotní pripustiť. Dramatizácia: Miro Dacho Preklad: Marián Pochylý Dramaturgia: Peter Pavlac. Účinkujú: Miroslav Noga, Michal Jánoš, Kristína Turjanová, Marek Fašiang, Ondrej Kaprálik, Pavol Šimun, Kamil Kollárik, Rastislav Sokol. . Zvuk: Peter Daniška. Hudobné improvizácie: S.Mikláš, R.Blahunka, M.Kušš, G.Regeš a M. Háasz Hudobná dramaturgia: Matej Haasz. Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: Táňa Tadlánková Premiéra: 26.5.2015