Fenomény

Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény patrí renesančnému človeku, majstrovi deviatich remesiel – prof. Karolovi Plickovi. Bol pedagógom na všetkých stupňoch škôl, zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár. Jeho život je takmer jedno storočie. Známy je jeho výrok, ktorý ilustruje svoj vzťah k Slovensku: „Vo Viedni som sa narodil, v Prahe som býval, na Slovensku som žil." Hosťom Zuzany Golianovej k danej téme je teoretik a historik fotografie Marián Pauer.

Legendárnu Vydricu dnes už nikto nenazve inak ako hriešna. Zabudlo sa už na jej bohatú históriu a postavenie. Stála v nej jedna zo štyroch hlavných mestských brán, Vydrická brána, cez ktorú panovníci vstupovali do mesta, svoje paláce tam mali bohatí mešťania a bolo tam všetko, čo obyvateľom spríjemňovalo život, vrátane kúpeľov. Z malej rybárskej osady sa postupne stalo mesto v meste a genius loci Vydrice pôsobí dodnes. Ešte aspoň chvíľu. O (ne)hriešnej Vydrici sa v cykle Fenomény rozpráva Mariana Jaremková s autorom knihy „Vydrica historická - hriešna" Antonom Balážom.

Zuzana Golianová sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zameriava na tvorbu Ľudovíta Fullu – nevracia sa však presne do obdobia, kedy tento významný a všestranný výtvarník, modernista, žil, ale venuje sa jeho tvorbe z pohľadu inšpirácií do našej súčasnosti. Autorka na debatu k „fullovej" téme oslovila päť mladých umelcov, ktorí pozvanie prijali: Lenka Sršňová – odevná dizajnérka, Simona Čechová – ilustrátorka, Nina Augustínová Šošková – sochárka, autorka projektu Vytvorené na Slovensku, Ondrej Jób – dizajnér písma a Peter Michalík – vydavateľ.

„Ale Paríž sa nikdy nekončí a spomienky každého, kto tam žil, sa líšia od všetkých ostatných,” píše v závere svojej knihy Pohyblivý sviatok Ernest Hemingway. Herečka Audrey Hepburn zas povedala, že Paríž je vždy dobrý nápad! Mesto, ktoré si aj v 21. storočí uchovalo svoje nezameniteľné genius loci. Duch éry belle epoque či l’age d’or je stále prítomný v krivoľakých úzkych uličkách, na „správnej" strane Butte Montmartre, v pasážacha skrytých dvoroch, aj na nábrežiach Seiny. V čom spočíva ono parížske „je ne sais quoi"? Odpoveď spolu hľadali Mariana Jaremková a fotograf Peter Župník. Pretože vždy budeme mať Paríž!

Ivan Martin Jirous vo svojej Správe o treťom českom hudobnom obrodení z roku 1975 okrem iného píše: Cieľom undergroundu na Západe je priamo deštrukcia establishmentu. Cieľom undergroundu u nás je vytvorenie druhej kultúry.

Underground sa postupne stal úhlavným nepriateľom systému a zatknutie členov skupiny The Plastic People of the Universe vyvrcholilo do spísania Charty 77. Skupina, ktorá by v netotalitnom štáte bola jednoducho alternatívou, sa v totalitnom Československu stala verejným nepriateľom. A fenoménom, ktorým stále je. Deň pred 30. výročím novembrových udalostí 1989 časť cyklu relácie Fenomény autorky Mariany Jaremkovej patrí práve Plastikom cez spomienky jedného z jej členov, Vráťu Brabenca.

Možno sa aj vám zdá, že v aktuálnom „deviatkovom" roku, keď si pripomíname sté výročie vzniku Bauhausu, počujeme všade práve slovo „Bauhaus", akoby šlo o nejaký mýtus. Pre nás je však táto avantgardná umelecká škola, ktorá súvisela s funkcionalizmom, fenoménom. Hovoríme o nej viac, o situácii vo vtedajšom Nemecku i v Európe po skončení 1. svetovej vojny. Aká bola spoločenská objednávka, ako ju vnímal, ako ju odhadol zakladateľ Bauhausu Walter Gropius? A ako s touto výraznou tradíciou a novátorstvom súvisí Bratislava? Hostkami relácie Rádia DEVÍN Fenomény Zuzany Golianovej sú: Klára Prešnajderová zo Slovenského múzea dizajnu a Simona Bérešová, doktorandka dejín umenia na Humboldtovej univerzite v Berlíne.

V tejto časti Fenoménov Zuzany Golianovej sa viac dozviete o výraznej postave, ktorej život sa odohrával na prelomových historických bodoch. Je ňou zakladateľ obuvníckej firmy Baťa, jeden z najväčších podnikateľov svojej doby, prvý globalista – Tomáš Baťa. Ako hovorí režisér Peter Kerekeš, ktorý sa pri tvorbe dokumentu s názvom BAŤAstories venoval jeho životu i jeho talentu tri roky, „úspešných podnikateľov je veľa, ale Tomáš Baťa je len jeden“. Výnimočný bol v tom, že vytvoril jeden komplexný systém – zameral sa nie len na to, ako vyrábať, ale ako urobiť užitočnejšie a príjemnejšie životy zamestnancov a ich rodín. Tomáš Baťa nestaval fabriky, staval koncept sociálnej utópie. A to sa mu aj podarilo. V tejto polhodine budete okrem spomínaného dokumentaristu počuť aj českého „baťológa“ Pavla Hajného, herca Bolka Polívku a dokonca aj autentické zvuky z 30-tych rokov – samotného Tomáša Baťu a jeho nástupcu Jana Antonína Baťu.

Hovorí sa, že najlepšie príbehy píše sám život, ale ešte lepšie vznikajú v našej fantázii. A keď sa stretne dobrý príbeh a vnímavý čitateľ alebo poslucháč zážitok je dokonalý. Aj vo vizuálnom svete ešte ľudia dokážu, keď už nie zastaviť, tak aspoň počúvať. V cykle Fenomény už bola reč o fascinujúcej architektúre obrátenej pyramídy. Pokračujeme v rozprávaní jej príbehu, ktorý utvára aj rozprávanie ďalších príbehov. Abstraktných i veľmi konkrétnych. O rozhlasovej hre ako fenoméne a stále sa vyvíjajúcom žánri s Marianou Jaremkovou hovoria autori a režiséri Peter Pavlac a Ján Šimko.

Príbeh Nicholasa Wintona – britského makléra, ktorý v roku 1939 zorganizoval záchranu 669 detí z Československa, pričom on sám zdôrazňoval, že nešlo len o deti zo židovských rodín, ale o deti v núdzi – je viac-menej známy. Okrem iných prameňov nám ho približujú filmy: Všichni moji blízcí, Sila ľudskosti a Nickyho rodina. Všetky tri snímky (jeden hraný film a dva dokumenty) režíroval Matej Mináč, ktorý bol osobným priateľom sira Wintona. Na rozhovor o tomto vzácnom človeku, ktorý odišiel navždy v lete 2015 vo veku neuveriteľných 106 rokov, ho pozvala Zuzana Golianová. A budete počuť aj autentický hlas Nicholasa Wintona, autorka sobotných Fenoménov sa s ním osobne stretla v roku 2002 na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Možno vás prekvapí, aký dôraz údajne kládol tento človek na humor, nebol pre neho len korením, ale esenciou života.

Umenie by malo reflektovať súdobú realitu, pričom každá doba generuje pre ňu výpovedný žáner. A vzostup dystopií v posledných rokoch dáva jasnú odpoveď. Za klasickými románmi či filmami ako 1984, Koniec civilizácie, Blade Runner, Mechanický pomaranč, Pán múch, 451 stupňov Fahrenheita a ďalšími prišli nové, resp. nadväzujúce, či už Matrix, Lobster, Blade Runner 2049, alebo seriálová podoba ďalšej klasiky Príbeh služobníčky. Aktuálne sú dokonca dystopie najobľúbenejším žánrom u teenagerov. Ako je to teda s víziami o našej budúcnosti? O (staro)novej vlne popularity dystopií v cykle Rádia DEVÍN Fenomény hovorí autorka relácie Mariana Jaremková s literárnym teoretikom Pavlom Matejovičom a večným optimistom, teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom.