Osobnosti regiónu

Marek Šulík: Čas na prítomnosť/ "Umelecký prejav je prejav ľudskej schopnosti sa koncentrovať." Hovorí hudobný skladateľ Roman Berger vo fíčri Mareka Šulíka: Čas na prítomnosť. Autor sa vyberá na pracovnú cestu za sústredením, na ktorej stretáva svojich priateľov, aby sa s nimi zhováral o chôdzi, sústredení sa a spomalení. Prináša hlboké a osobné výpovede Šimona Ondruša, Viktora Suchého, Márie Ferenčuhovej, Mily Haugovej, Martina Kollára, Mareka Mihalkoviča a Romana Bergera. Spomalte a nájdite si Čas na prítomnosť v nedeľu 25.11. o 12:00 na Rádiu Devín.

Čo cítia a potrebujú ženy bez domova - Rozhovory s odbornou verejnosťou i s klientkami, návštevy zariadení i oblasti Zátišie. Hostia: Anna Debnárová, Vladimír Jurík, Ivana Nováková, Patrícia Ivančíková, Lucia Nagyová, Lucia Hudecová, Michal Cibiri, Jozef Kákoš, Nina Beňová,Jela Matuškovičová - Medvecká, Uršula Kovalyk, Patrik Krebs, Štefan Korenči, Ján Korec. Autorka fíčru: Veronika Dianišková

(R) Skladby reflektujúce vzťah človeka a prírody v súčasnej hudbe - John Luther Adams - Become Ocean, Iris Szeghy - Story.

Fíčer vychádza z príbehu ženy, ktorá stratila svoj hlas. Žena sa rozhodne navrátiť k svojej spontánnosti, ktorú mala ako dieťa, absolvuje terapeutický workshop. Fíčer nastoľuje otázky o výchove, o sebavedomí a láske k sebe samému, o dozrievaní, ľudskom prežívaní, sebakontrole a spontánnosti. Autorka: Terezia Simanová

Fíčer sa venuje téme rodinných kroník, ktorými sa stali kalendáre, či Biblie, spevníky a podobne, do ktorých si rodina značila významené udalosti ako narodenie, úmrtia či sobáše. Rovnako sa rodinnými pokladmi stali aj listy, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.

Wanda Gregorová:Jednoruký veterán / Fíčer Wandy Gregorovej upriami náš pohľad na storočie, ktoré môžeme pokojne nazvať storočím zrodov a prerodov, ale aj paradoxov, na 20. storočie. Jeho hlavnou témou je príbeh Eduarda Gregora z Tajova pri Banskej Bystrici - mladého veterána, ktorého životnú cestu zmenila krutosť prvej svetovej vojny, krutosť, akú ľudstvo dovtedy nepoznalo a stála život 60 miliónov ľudí. Práve vďaka tomuto vojnovému šialenstvu sa však mladý vojnový veterán Eduard Gregor stal niekým, kým určite nemal v pláne stať sa. Aká bola jeho cesta nečakanej premeny a čo priniesla tým, ktorí Eduarda Gregora stretli? Jeho nový život sa začal odvíjal v novej krajine, ktorá dovtedy neexistovala – v Česko-Slovensku. Jeho príbeh je príbehom paradoxov, silnej vôle a veľkej lásky k ľuďom a hodnotám, ktoré vytvorili.

Pestrá mozaika fiktívnych Haškových monológov, korešpondencie, súčasných Válekových reportáží aj novinových „lokálok“ s prekvapivou pointou a Haškových krátkych próz súvisiacich so Slovenskom. V relácii sa prekrývajú viaceré žánre. Ide o neskrývaný zámer, pretože sám Hašek svoje slovenské cesty 1900 – 1903) stvárnil „multižánrovo“ – od klasickej reportáže, črty, poviedky a humoresky až po denníkové zápisky

Všetci sa zhodnú na tom, že umenie a kultúra sú dôležitou súčasťou života. Zväčša však len potiaľ, pokiaľ za ne netreba zaplatiť. Aký je život tvorcov a ako naň vplýva finančná situácia a postavenie umenia na Slovensku sa dozvedáme v rozhovoroch s Lenkou Horinkovou, bývalou operrnou režisérkou, Vladom Jančekom spisovateľom, hudobníkom, výtvarníkom Ferom Guldanom a ďalšími. Účinkujúci: Terézia Križková; Omar Mirza; Jana Porubcová; Lenka Horinková; Ján Ballx; Vladimír Janček; František Guldan

Od päťdesiatych rokov sa Slovensko nevídane začalo urbanizovať a modernizovať. Nové závody, továrne, fabriky a komíny ozdobili mladú krajinu, z maličkých sídiel sa začali rodiť mestečká a mestá. Každý nový podnik potreboval mohutnú pracovnú silu a tú nachádzal v zabudnutých rurálnych regiónoch. Ľudia zvyknutí na jednu izbicu, vodu zo studne a hospodárske zvieratá sa sťahovali z dedín do rastúcich miest plných panelových domov, pevných podláh, teplej vody, splachovacích záchodov a výťahov. Autor: Mišo Hudák; Dramaturgia: Terézia Križková; Redakčne pripravila: Dominika Udvorková

Na jeseň 1938 sa na Slovensku v priebehu niekoľkých mesiacov začala rúcať demokracia. Po vyhlásení autonómie ľudáci odstraňovali politických súperov a vo voľbách už bola iba jediná kandidátna listina. Svoje kroky obhajovali záchranou slovenského národa, jeho budúcnosť však spájali s nacistickým Nemeckom. Ako sa táto cesta začala a mohol byť vývoj iný? Počúvajte túto epizódu Po stopách pamäti s Evou Bestvinovou.

| Hostia: Pavol Makyna (historik Historického ústavu SAV). | V nahrávkach z archívu: Tido J. Gašpar, J. Tiso, A. Hlinka, A. Mach, V. Bystrický, O. Podolec, T. Klubert.

| Október 1938: Slovensko na ceste k totalite.

| Pripravila: Eva Bestvinová.

| Po stopách pamäti pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére každú nedeľu po 22:20 v Rádiu Slovensko.