Osobnosti regiónu

David Horinek: Mýtus MR. Štefánik /Pojem legenda, môžeme v širšom slova zmysle vnímať ako glorifikujúci príbeh, o nejakej významnej osobe, udalosti, niečom známom alebo významnom, ktorý ale nie je úplne založený na pravde. Podobne je to aj s mladým slovenským generálom, francúzskym občanom, ministrom vojny. Jeho predčasná smrť priniesla potrebu dostať jeho životný príbeh do povedomia národa. Všetci si ho prisvojili, ľudáci, socialisti a rôzne ďalšie prúdy, okrem komunistov. Na tom môžeme sledovať ako sa samotný príbeh transformoval. Fíčer k 100. výročiu úmrtia M.R. Štefánika je o objavovaní Štefánika a hľadaní informácii, ktoré by jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili mýty, ktoré o ňom vznikli. Fakty a historický obraz sa môžu zásadne líšiť. Autor ponúka zamyslenie nad tým, čo o ňom ako Slováci vieme a aký obraz vytvára o Štefánikovi spôsob edukácie na školách.

Barbora Sliepková: Oka mih/ Žmurknutie uzávierky. Kedysi vzácna chvíľa, dnes každú sekundu zatvára viečka nespočítateľné množstvo fotoaparátov všetkých druhov. Babka fotí na tablet vnukove prvé kroky, chlapík na stavbe zaznamenáva závady, dievčatá sa tešia z výbornej zmrzliny. Obrazy neustále reprodukujeme, kopíme. Zmenil sa náš vzťah ku fotografií? Mam pocit, že sme sa k fotografiám prestali vracať, slúžia v danom momente v danej chvíli, dôležitý je akt fotenia menej ako výsledné archivované momentum. Okrem rozhovorov s renomovanými slovenskými fotografmi sa pokúsime zachytiť príbehy amatérskych fotografov s výnimočným vzťahom ku fotografií. Fotografia zmrazí realitu, okamih. Na ploche rozhlasových rozhovorov však obrazy neprekričia to, akým spôsobom budú protagonisti verbalizovať svoj vzťah k obrázkom, či k aktu tvorby fotografie.

Fíčer Juraja Šlauku k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského prostredníctvom archívnych nahrávok rozpráva príbeh jej študentov a pedagógov v kontexte československých dejín 20. storočia. Meditatívne tempo rozprávania a absencia autorského komentáru ponúkajú poslucháčovi priestor na hlbšie zamyslenie sa nad míľnikmi, ktoré formovali našu spoločnosť.

Teodor Kuhn: Viliam Žingor - Partizán/ Viliam Žingor je slávny slovenský partizán a obeť zmanipulovaného súdneho procesu. Prvý krát sa stal hrdinom, keď sa postavil mnohonásobnej presile nacistických vojsk. Druhý krát sa ním stal, keď bezprostredne po vojne prezrel potemkinovskú fasádu socialistického bludu a tým pre režim predstavoval také riziko, že ten radšej zrežíroval jeho súdnu vraždu, akoby mal čeliť jeho kritike. Príbeh Viliama Žingora naplno odhaľuje tvár oboch režimov - nacistickej aj komunistickej diktatúry a ukazuje ich blízku podobnosť.

Dominika Udvorková - Juraj Šuster: Hranica / Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia Hitler rozbíja mladú ČSR. Rusínske obyvateľstvo žijúce na východe bývalej republiky sa ocitá pod nadvládou dvoch satelitných štátov nacistického Nemecka – Slovenského štátu a hortyovského Maďarska. V rámci nových hraníc oboch režimov Rusíni odrazu predstavujú menšinu. Po dvoch dekádach demokracie, rozvoja a kultúrneho rozmachu sa rusínske obyvateľstvo muselo vyrovnať s novou realitou, ktorú predstavovala blížiaca sa druhá svetová vojna.

Barbora Berezňáková: Spýtaj sa vašich 89/ Československo a jeho socialistická minulosť je súčasťou mentálnej výbavy našej krajiny, ktorá aj dnes potrebuje spoločenskú reflexiu. Udalosti novembra 1989 sú stále živými. Nielen medzi našimi starými rodičmi, ale aj kamarátmi a kolegami. Cez príbehy bežných ľudí, ktorí majú na tieto dni silnú spomienku, chceme vytrhnúť tieto zásadné udalosti z učebníc dejepisu a zasadiť ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a ich skúseností, ktoré našu krajinu formujú dodnes. Fíčer je kombináciou osobných zážitkov a výpovedí jednotlivcov i vnútorným monológom počas cesty režisérky za jednotlivými ľudmi po Slovensku, reflexia nad tým, čo hovoria a prepojenie na súčasnosť.

Ak rozpoviete dobrý príbeh s uveriteľnými postavami, ľudia si ho budú pamätať. Nikto nevie prečo, ale naša myseľ má príbehy rada. Soňa Koželová nám vo fíčri predstaví nevšedný a zaujímavý osud človeka, ktorému sa rozprávanie príbehov stalo životnou cestou. Jedná sa o výnimočnú osobnosť slovenskej kinematografie, Oskarom ovenčeného producenta - Jána Mojita. Autorka: Soňa Koželová. Respondenti: Ján Mojto, Patrik Pašš, František Mikloško. Dramaturgicky a redakčne pripravili: Zuzana Belková a Dominika Udvorková. Majster zvuku: Andrej Klimits. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann.

V roku 2020 je to presne 365 rokov od ukončenia úprav interiéru baziliky Svätého Egídiav Bardejove. Do mobiliára chrámu v tom čase pribudla nová renesančná brána. Počas jej reštaurovania 22. januára 2019 v ateliéri akademického sochára a reštaurátora Martina Kutného objavia pod renesančnou rezbou pôvodnú stredovekú bránu z čias Mateja Korvína. Jej rozmery a zachovalosť ju robia absolútnym európskym unikátom. Príbeh objavu, interpretáciu symboliky rezby pôvodnej aj doplnenej renesančnej brány, historický kontext a miesto brány v bardejovskej bazilike vám predstavia akademický sochár a reštaurátor Martin Kutný, historik a archeológ Pamiatkového úradu Peter Harčár a redaktor Jozef Palaščák.

Martin Gonda: Sto sezón/ Tento rok si pripomíname 100. výročie Slovenského národného divadla. Môžeme konštatovať, že máme vlastnú storočnú skúsenosť a tradíciu národnej profesionálnej divadelnej kultúry. Je to výrazný medzník, ktorý uzavrie jednu epochu jej činnosti a otvorí odpočet pre nové storočie vývoja. Aká budúcnosť čaká Slovenské národné divadlo?