Gömörben a helyzet | Na Gemeri

Anna zo dňa na deň odchádza do Británie, zamestná sa ako čašníčka a nasťahuje sa k mlčanlivému rybárovi Sketchovi. Pomalé dni naruší nová spolubývajúca, excentrická fotografka Sabrina. Novovzniknutý vzťahový trojuholník ponúkne Anne nový pohľad na jej predchádzajúcu známosť. Nečakaný návrat na Slovensko ju prinúti čeliť veciam, pred ktorými utekala. Poetický príbeh mladej ženy otvára témy zdravých aj toxických vzťahov, hľadania a nachádzania samého seba. Nad tým všetkým hučí Severné more. Nehostinné, nepriateľské a rozbúrené, no zároveň magické a priťahujúce. V réžii Mileny Lukáčovej číta Bianka Bucková. Čítanie na pokračovanie (-18)

Poviedka Šafárova. Geoffrey Chaucer, básnik, ktorému sa hovorí aj otec anglickej literatúry zásadným spôsobom ovplyvnil jej vývoj. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete v preklade Martina Kubuša vypočuť Poviedku Juristovu 4. diel v interpretácií Mila Kráľa. Tá patri do cyklu tzv. Canterburských poviedok, ktoré predstavujú korpus 24 veršovaných príbehov. Tie si pútnici rozprávajú na ceste z Londýna na ceste do Canterbury. Preklad Martina Kubuša je prvým do slovenského jazyka. V réžii Zuzany Galkovej číta Milo Kráľ.

Poviedka Juristova, 1. diel Poviedka Šafárova. Geoffrey Chaucer, básnik, ktorému sa hovorí aj otec anglickej literatúry zásadným spôsobom ovplyvnil jej vývoj. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete v preklade Martina Kubuša vypočuť Poviedku Juristovu 4. diel v interpretácií Mila Kráľa. Tá patri do cyklu tzv. Canterburských poviedok, ktoré predstavujú korpus 24 veršovaných príbehov. Tie si pútnici rozprávajú na ceste z Londýna na ceste do Canterbury. Preklad Martina Kubuša je prvým do slovenského jazyka. V réžii Zuzany Galkovej číta Milo Kráľ.

Poviedka Juristova, 2. diel / Geoffrey Chaucer, básnik, ktorému sa hovorí aj otec anglickej literatúry zásadným spôsobom ovplyvnil jej vývoj. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete v preklade Martina Kubuša vypočuť Poviedku Juristovu 4. diel v interpretácií Mila Kráľa. Tá patri do cyklu tzv. Canterburských poviedok, ktoré predstavujú korpus 24 veršovaných príbehov. Tie si pútnici rozprávajú na ceste z Londýna na ceste do Canterbury. Preklad Martina Kubuša je prvým do slovenského jazyka. V réžii Zuzany Galkovej číta Milo Kráľ.

Poviedka Juristova, 3. diel / Geoffrey Chaucer, básnik, ktorému sa hovorí aj otec anglickej literatúry zásadným spôsobom ovplyvnil jej vývoj. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete v preklade Martina Kubuša vypočuť Poviedku Juristovu 4. diel v interpretácií Mila Kráľa. Tá patri do cyklu tzv. Canterburských poviedok, ktoré predstavujú korpus 24 veršovaných príbehov. Tie si pútnici rozprávajú na ceste z Londýna na ceste do Canterbury. Preklad Martina Kubuša je prvým do slovenského jazyka. V réžii Zuzany Galkovej číta Milo Kráľ.

Poviedka Juristova, 4. diel / Geoffrey Chaucer, básnik, ktorému sa hovorí aj otec anglickej literatúry zásadným spôsobom ovplyvnil jej vývoj. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete v preklade Martina Kubuša vypočuť Poviedku Juristovu 4. diel v interpretácií Mila Kráľa. Tá patri do cyklu tzv. Canterburských poviedok, ktoré predstavujú korpus 24 veršovaných príbehov. Tie si pútnici rozprávajú na ceste z Londýna na ceste do Canterbury. Preklad Martina Kubuša je prvým do slovenského jazyka. V réžii Zuzany Galkovej číta Milo Kráľ.

V knihe Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami Karola Horáka – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež evolúciu celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia. V réžii Stanislava Bíleho číta Peter Himič.

V knihe Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami Karola Horáka – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež evolúciu celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia. V réžii Stanislava Bíleho číta Peter Himič.

V knihe Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami Karola Horáka – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež evolúciu celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia. V réžii Stanislava Bíleho číta Peter Himič.

V knihe Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami Karola Horáka – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež evolúciu celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia. V réžii Stanislava Bíleho číta Peter Himič.